| 3.12.2. Aspectual constructions with finite verbs | |
|
Chapter: 3. The Structure of the Complementizer: Interrogative, Relative Clauses, and Aspects of Subordination Section: 3.12. Lexical subject with the infinitive and control Subsection: 3.12.2. Aspectual constructions with finite verbs Number of examples: 20 | |
| Alliste Example No. 1 a. ʃta bˈbeɲɲusta vengo
ʃta llu ˈtʃɛrku sta lo cerco
ʃta bˈbeɲɲu te ˈviʃu sta vengo ti vedo
ʃta bbaˈnimu te viˈtimu sta veniamo ti vediamo
ʃta nɛ ʃʃakˈkwamu sta ci laviamo
ʃta bbɛ ʃʃakˈkwati sta vi lavate
ʃta ssɛ ʃˈʃakkwanɛ sta si lavano
ˈɔju dˈdɔrmu voglio dormo
ˈɔju mɛ ˈkurku voglio mi corico
uˈlia ˈmaɲtʃu volevo mangio
b. uˈlia ku ˈmaɲtʃuvolevo che mangio | |
| Brindisi Example No. 2 a. iu ʃta dˈdɔrmuio sta dormo
ti lu ʃta dˈdau te lo sta do
ʃta dˈdɔrmi sta dorme
nɔɲ tʃi ʃta dˈdɔrmi non ci sta dorme
nɔɲ tʃi ʃta mˈmaɲdʒa pi nˈnjɛnti non ci sta mangia più niente
ti ˈvɔɟɟu a vˈveʃu ti voglio a vedo
nɔɲ tʃi ˈvɔɟɟu a dˈdɔrmu non ci voglio a dormo
lu ˈvɔl(i) a mˈmaɲdʒa lo vuole a mangia
ˈvɔli a ssi lu ˈmaɲdʒa vuole a se lo mangia | |
| Calascibetta Example No. 3 a. ˈvaju (a) mˈmaɲdʒʊvado a mangio
va (a) mˈmaɲdʒɪ vai a mangi
va mˈmaɲdʒa va mangia
van a mˈmaɲdʒanʊ vanno a mangiano
mi vaj a kˈkʊrkʊ mi vado a corico
tɪ va ˈkʊrkɪ ti vai corichi
sɪ va kˈkʊrka si va corica
si van a kˈkurkanʊ si vanno a coricano
u vaj(u) a cˈcamu lo vado a chiamo
u llu vaj a cˈcamu non lo vado a chiamo
u va cˈcama lo va chiama
ul lu va cˈcama non lo va chiama
va kˈkʊrkatɪ va coricati
ˈvɪɲɲu (a) mˈmaɲdʒʊ vengo a mangio
vin a mˈmaɲdʒɪ vieni a mangi
vɛn a mˈmaɲdʒa viene a mangia
ˈvinunu a mˈmaɲdʒanʊ vengono a mangiano
b. kuˈmiɲtʃu a mmaɲˈdʒarɪcomincio a mangiare
ˈimu a mmaɲˈdʒarɪ andiamo a mangiare
ˈiti a mɱaɲˈdʒarɪ andate a mangiare
si nni van a mmaɲˈdʒarɪ se ne vanno a mangiare
n im a kkurˈkari ci andiamo a coricare
ˈv iti a kkurˈkarɪ vi andate a coricare
viˈnimu a mmaɲˈdʒarɪ veniamo a mangiare
viˈniti a mɱaɲˈdʒarɪ venite a mangiare
viˈniv a mmaɲˈdʒarɪ kˈka venivo a mangiare qui | |
| Camporeale Example No. 4 a. ˈvaju a fˈfattsu ˈkistuvado a faccio questo
va a mˈmaɲdʒi vai a mangi
va a mˈmaɲdʒa va a mangia
lu ˈvaju a fˈfattsu lo vado a faccio
mɪ ˈvaju a lˈlavu mi vado a lavo
si va (a) lˈlava si va a lava
um ma a mˈmaɲdʒa cˈcu non va a mangia più
b. ˈɛmu a mmaɲˈdʒariandiamo a mangiare
ˈiti a mmaɲˈdʒari andate a mangiare
ˈvannu a a mmaɲˈdʒari vanno a mangiare
ni ˈɛmu a llaˈvari ci andiamo a lavare
ˈia a mmaɲˈdʒari andavo a mangiare
ˈiatu a mmaɲˈdʒari andavi a mangiare
ˈia a mmaɲˈdʒari andava a mangiare
ˈiamu a mmaɲˈdʒari andavamo a mangiare
ˈiavu a mmaɲˈdʒari andavate a mangiare
ˈianu a mmaɲˈdʒari andavano a mangiare | |
| Carmiano Example No. 5 a. ˈɔjju bˈbɛɲɲuvoglio vengo
ˈɔjju tɛ lu ˈtiku ‚voglio te lo dico
ˈɔlɛnu bˈbɛnɛnu vogliono vengono
lu ˈɔlɛnɛ bˈbitɛnɛ lo vogliono vedono
uˈlia lu ˈfattsu volevo lo faccio
uˈlia tɛ lu ˈtau volevo te lo davo
uˈlianu lu ˈfatʃɛnu volevano lo fanno
uˈliamu llu faˈtʃimu volevamo lo facciamo
ˈau llu ˈiʃu vado lo vedo
b. ˈɔlɛnu ku bˈbɛnɛnuvogliono che vengono
ˈɔlɛnɛ ku llu ˈitɛnɛ vogliono che lo vedono
uˈliamu ku llu faˈtʃimu vogliamo che lo facciamo
ˈau ku llu ˈiʃu ho che lo vedo | |
| Copertino Example No. 6 a. sta bˈbɛɲɲusta vengo
sta bˈbjɛni sta vieni
sta bˈbɛnɛ sta viene
sta bbiˈnimu sta veniamo
sta bbiˈniti sta venite
sta ˈbbɛninu sta vengono
ti sta risˈpɔnnu ti sta rispondo
ti sta rispunˈnia ti sta rispondevo
ˈiɖɖu sta bˈbɛssɛ lui sta esce
mi sta bˈbɛtɛ mi sta vede
si nni sta bˈbaɛ se ne sta va
sta bˈbaɛ mˈmaɲdʒa sta va mangia
b. sta bˈbaɛ ku ˈmaɲdʒasta va che mangia | |
| Maglie Example No. 7 a. sta dˈdɔrmusta dormo
sta dˈdɔrmi sta dormi
sta dˈdɔrmɛ sta dorme
sta ddurˈmimu sta dormiamo
sta ddurˈmiti sta dormite
sta dˈdɔrmɛnɛ sta dormono
sta mmɛ lˈlau sta mi lavo
sta ssɛ lˈlavɛnɛ sta si lavano
nu sta dˈdɔrmɛnɛ non sta dormono
nu sta ssɛ lˈlavɛnɛ non sta si lavano
sta llju ˈdavɛ sta glielo dà
va lli ˈkuntu ˈjɔu va gli parlo io | |
| Martina Franca Example No. 8 a. vɔ ˈmaɲdʒəvado mangio
vɛ mˈmaɲdʒə vai mangi
vɛ mˈmaɲdʒə va mangia
ʃə maɲˈdʒɛmə va mangiamo
ʃə maɲˈdʒɛtə va mangiate
ˈvɔnə (a) mˈmaɲdʒənə vanno (a) mangiano
u vɔ cˈcɛ:mə lo vado chiamo
naɲ tʃ u ˈvɔ cˈcɛ:mə non lo vado chiamo
ʃə mmaɲˈdʒɛ:və va mangiavo
ʃə mmaɲˈdʒø:və va mangiavi
ʃə mmaɲˈdʒɛ:və va mangiava
ʃə mmaɲˈdʒammə va mangiavamo
ʃə mmaɲˈdʒøtə va mangiavate
ʃə mmaɲˈdʒavənə va mangiavate
u stɔ cˈcɛ:mə lo sto chiamo
u stɛ cˈcə:mə lo sta chiami
u stɛ cˈcɛ:mə lo sta chiama
u stɛ ccaˈmɛ:mə lo sta chiamiamo
u stɛ ccaˈmɛ:tə lo sta chiamate
u sˈtɔnə (a) cˈcamənə lo stanno (a) chiamano
nəɲ tʃ u sˈtɔ cˈcɛ:mə non ce lo sto chiamo
u stɛ caˈmɛ:və lo sta chiamavo
u stɛ caˈmə:və lo sta chiamavi
u stɛ caˈmɛ:və lo sta chiamava
u stɛ caˈmammə lo sta chiamavamo
u stɛ caˈmavvə lo sta chiamavate
u stɛ caˈmavənə lo sta chiamavano
b. ˈstɔukə dˈdɔsto là, etc.
stɛ dˈdɔ
stɛ dˈdɔ
ˈstɛmə dˈdɔ
ˈstɛtə dˈdɔ
ˈstɔnə dˈdɔ
ˈvɔukə dˈdɔ vado là, etc.
vɛ dˈdɔ
vɛ dˈdɔ
ˈʃɛmə dˈdɔ
ˈsɛtə dˈdɔ
ˈvɔnə dˈdɔ | |
| Melissano Example No. 9 a. ɔjju ˈmaɲtʃuvoglio mangio
ɔlɛ lu ˈfatʃɛ vuole lo fa
uliti bɛ nɛ viˈniti volete ve ne venite
ʃta pˈpassa ˈiɖɖu sta passa lui
ʃta tʃi ˈtɔrmunu sta ci tornano
nu ʃta llu ˈaddzu non sta lo alzo
ʃta ssɛ ˈaddzanɛ ˈmɔi sta si alzano ora
iɖɖu nu ʃta lla ˈlava lui non sta la lava
nui ʃta bbiˈnianɛ noi sta venivamo
ʃta llu caˈmati sta lo chiamate
nu ʃta llu caˈmati non sta lo chiamate
nui ˈtɔkka ʃˈʃamu ˈkrai noi tocca andiamo domani
ˈtɔkka lɛ laˈvamu tocca le laviamo
tukˈkatu ʃˈʃamu ˈjɛri toccato usciamo ieri
tukˈkatu lu caˈmamu toccato lo chiamiamo | |
| Mesagne Example No. 10 a. vɔɟɟʊ mˈmaɲdʒuvoglio mangio
ˈvɔɟɟu lu ˈveʃu voglio lo vedo
lu ˈvɔɟɟu ˈveʃu lo voglio vedo
we mˈmaɲdʒi vuoi mangi
ˈvɔli mˈmaɲdʒa vuole mangia
vuˈlimu lu viˈtimu vogliamo lo vediamo
ˈvɔlunu mi ˈveʃunu vogliono mi vedono
ˈlu va fˈfattsu lo va faccio
lu va fˈfatʃi lo va fai
lu va fˈfatʃi lo va fa
lu sa/ ʃa faˈtʃimu lo va facciamo
lu sa/ ʃa faˈtʃiti lo va fate
lu va fˈfannu lo va fanno
nɔ llu va fˈfatʃi non lo va fa
lu sa/ ʃa faˈtʃia lo va facevo
lu sa/ ʃa faˈtʃivi lo va facevi
lu sa/ ʃa faˈtʃia lo va faceva
lu sa/ ʃa faˈtʃiumu lo va facevamo
lu sa/ ʃa faˈtʃiuvu lo va facevate
lu sa/ ʃa faˈtʃiunu lo va facevano
lu ˈveɲɲ(u) a fˈfattsu lo vengo a faccio
lu ˈjeni a fˈfatʃi lo vieni a fai
lu ˈveni a fˈfatʃi lo viene a fa
lu viˈniti a ffaˈtʃiti lo venite a fate
lu ˈvenunu a fˈfannu lo vengono a fanno
lu viˈnia a ffaˈtʃia lo venivo a facevo
lu sta fˈfattsu lo sta faccio
lu sta fˈfatʃi lo sta fai
lu sta fˈfatʃi lo sta fa
lu sta ffaˈtʃimu lo sta facciamo
lu sta ffaˈtʃiti lo sta fate
lu sta fˈfannu lo sta fanno
lu sta ffaˈtʃia lo sta facevo
lu sta ffaˈtʃivi lo sta facevi
lu sta ffaˈtʃia lo sta faceva
lu sta ffaˈtʃiumu lo sta facevamo
lu sta ffaˈtʃiuvu lo sta facevate
lu sta ffaˈtʃiunu lo sta facevano
tʃi ʃta vˈvɛni? chi sta viene?
tʃe sta fˈfatʃi? che sta fa?
sta vva mˈmaɲdʒu sta va mangio (=sto andando a mangiare)
b. ˈvau ku mˈmaɲdʒuvado che mangio
nɔɲtʃi vau ku llu ˈveʃu non vado che lo vedo
mi sˈsettu ku ˈleggu mi siedo che leggo
viˈnia ku llu fattsu venni che lo faccio
kuˈmentsu a mmaɲˈdʒari comincio a mangiare | |
| Minervino Murge Example No. 11 a. væ u ˈcæməvai lo chiami
ˈvinə u ˈvɛiðə vieni lo vedi
aʃˈʃinnə u ˈfæ scendi lo fai
b. væ a ccaˈma-lləvai a camarlo | |
| Modica Example No. 12 a. ˈvaju a mˈmaɲtʃuvado a mangio
vai a mˈmaɲtʃi vai a mangi
va a mˈmaɲtʃa va a mangia
ˈjemu a mmaɲˈtʃamu andiamo a mangiamo
ˈiti a mmaɲˈtʃati andatea mangiate
ˈvanu a mˈmaɲtʃunu vanno a mangiano
s u ˈvanu a mˈmaɲtʃunu se lo vanno a mangiano
nu mˈmanu a mˈmaɲtʃunu non vanno a mangiano
ki vˈvanu a mˈmaɲtʃunu? che vanno a mangiano?
u ˈia a ffaˈʃia lo andavo a facevo
u ˈjeutu a ffaˈʃieutu lo andavi a facevi
u ˈia a ffaˈʃia lo andava a faceva
u ˈjeumu a ffaˈʃieumu lo andavamo a facevamo
u ˈjeubbu a ffaˈʃieubbu lo andavatea facevate
u ˈjeunu a ffaˈʃieunu lo andavano a facevano
u ji a fˈfiʃi lo andai a feci
u ˈjeru a fˈfiʃiru lo andarono a fecero
u ˈvjeɲɲu a fˈfattsu lo vengo a faccio
ˈvjeni a fˈfai vieni a fai
u ˈvɛni a fˈfa lo viene a fa
b. ˈʃinnu a parˈrariscendo a parlare
kumˈmiɲtʃu a mmaɲˈtʃari comincio a mangiare
ˈvaju a mmaɲˈtʃari vado a mangiare
u ˈjeutu a fˈfari lo andavano a fare
u ˈjeumu fˈfari lo andavamo fare | |
| Montemilone Example No. 13 a. va/ ˈvinə u ˈcaməva/vieni lo chiami
va u ˈviʃə va lo vedi
va tə ˈlavə va ti lavi
b. vak a mmaɲˈdʒavado a mangiare
amm a ˈʃi a caˈma abbiamo a andare a chiamare | |
| Monteparano Example No. 14 a. ʃtɔ kˈkɔntusto dico
ʃtɛ kˈkwɛnti sta dici
ʃtɛ kˈkɔnta sta dice
ʃtɛ kkunˈtamu sta diciamo
ʃtɛ kkunˈtatɪ state dite
ʃtɔn a kˈkɔntanu stanno a dicono
lu ʃtɛ ccaˈmava lo sta chiamavo
lu ʃtɛ ccaˈmammu lo sta chiamavamo
lu ʃtɛ ccaˈmavunu lo sta chiamavano
lu ʃtɔ cˈcamu lo sto chiamo
nɔɲtʃi lu ʃtɔ cˈcamu non lo sto chiamo
lu ˈvɔɟɟ a vˈveku lo voglio a vedo | |
| Nociglia Example No. 15 a. sta tte ˈviʃusta ti vedo
sta tʃi ˈveɲɲu sta ci vengo
sta tʃi ˈvei sta ci vieni
tʃe ʃta fˈfatʃi? che sta fai?
iɖɖu nɔ sta fˈfatʃe ˈnjentsi lui non sta fa niente
sta tʃi ˈcɔve sta ci piove
sta tʃi sˈkarfa ˈl akkwa sta ci scalda l'acqua
sta sse lˈlava sta si lava
ʃta mmaɲˈtʃava sta mangiava
ʃta mmaɲˈtʃavane sta mangiavano
va(u) dˈdɔrmu vado dormo
ˈvau me ˈkurku vado mi corico
va(u) llu ˈcamu vado lo chiamo
ˈvai llu ˈcami vai lo chiami
ˈvajɛ llu ˈcama va lo chiama
ˈʃamu llu caˈmamu andiamo lo chiamiamo
ˈʃati llu caˈmati andate lo chiamate
ˈvannu llu ˈcamanɛ vanno lo chiamano
tʃi ˈvannu cˈcamanɛ? chi vanno chiamano?
nu vˈvannu llu ˈcamanɛ non vanno lo chiamano
ˈvɛnɛ llu ˈviðɛ viene lo vede
tʃɛ vˈvɛnɛ vˈviðɛ? chi viene vede?
b. ˈstannu ku sse sˈkarfane ˈl akkwastanno che si scaldano l'acqua
nu vˈvannu ku llu ˈcamanɛ non vanno che lo chiamano
ˈvɛnɛ ku llu ˈviðɛ viene che lo vede | |
| Putignano Example No. 16 a. u stok a fˈfattsəlo sto a faccio
u ste fˈfaʃə lo stai fai
u ste fˈfaʃə lo sta fa
u sta ffaˈʃeimə lo sta facciamo
u sta ffaˈʃeitə lo sta fate
u ston a fˈfaʃənə lo stanno a fanno
u sta ffaˈʃevə lo sta facevo
u sta ffaˈʃivə lo sta facevi
u sta ffaˈʃevə lo sta faceva
u sta ffaˈʃemmə lo sta facevamo
u sta ffaˈʃivəvə lo sta facevate
u sta ffaˈʃevənə lo sta facevano
nɔ: stok a fˈfattsə non sto a faccio
u vok a fˈfattsu lo vado faccio
u vɛ fˈfaʃə lo vai fai
u vɛ fˈfaʃə lo va fa
u ʃa faˈʃeimə lo va facciamo
u ʃa faˈʃeitə lo va fate
u von a fˈfaʃənə lo vanno a fanno
u ʃa ffaˈʃevə lo va facevo
u ʃɛ ffaˈʃivə lo va facevi
u ʃɛ ffaˈʃevə lo va faceva
u ʃɛ ffaˈʃemmə lo va facevamo
u ʃɛ ffaˈʃivəvə lo va facevate
u ʃɛ ffaˈʃevənə lo va facevano
u ʃɛ faˈʃibbə lo va feci
u ʃɛ faˈʃistəvə lo va faceste
u ʃɛ fˈfeʃərə lo va fecero
veŋg a mˈmaɲdʒə vengo a mangio
vin a mˈmaɲdʒə vieni a mangi
viən a mˈmaɲdʒə viene a mangia
b. ˈstɔkə dˈdasto là, etc.
stiə
stiə
ˈstamə
ˈstatə
ˈstɔnə
ˈstavə stavo, etc.
ˈstivə
ˈstavə
ˈstammə
ˈstivəvə
ˈstavənə
u ˈʃev a fˈfa lo andavo a fare
vəˈnim a mmaɲˈdʒa veniamo a mangiare
ˈvonə i u ˈfaʃənə vanno e lo fanno | |
| Taranto Example No. 17 a. stɔk a bˈbeivəsto a bevo
stɛ bˈbi:və sta bevi
stɛ bˈbeivə sta beve
stɛ bbəˈvi:mə sta beviamo
stɛ bbəˈvi:tə sta bevete
stɔnn a bˈbɛvənə stanno a bevono
stɛ bbəˈveivə sta bevevo
stɛ bbəˈvi:və sta bevevi
stɛ bbəˈveivə sta beveva
stɛ bbəˈvɛmmə sta bevevamo
stɛ bbəˈvi:və sta bevevate
stɛ bbəˈvɛvənə sta bevevano | |
| Torre S.Susanna Example No. 18 a. mi sta sˈkarfumi sta scaldo
ti sta ˈskarfi ti sta scaldi
si sta sˈkarfa si sta scalda
ndi sta skarˈfamu ci sta scaldiamo
vi sta skarˈfati vi sta scaldate
si sta sˈkarfanu si sta scaldano
mi sta sˈkarfavu mi sta scaldavo
ti sta ˈskarfavi ti sta scaldavi
si sta sˈkarfava si sta scaldava
ndi sta skarˈfammu ci sta scaldavamo
vi sta skarˈfauru vi sta scaldavate
si sta sˈkarfavunu si sta scaldavano
mi nni sta sˈkappu me ne sta vado
lu sta fˈfattsu lo sta faccio
nɔ llu sta fˈfattsu non lo sta faccio
tʃɛ sta lˈlavi? che sta lavi?
sta lu sta ffaˈtʃia sta lo sta faceva
ˈvɔɟɟu ˈfattsu voglio faccio
nɔl lu ˈvɔɟɟu ˈfattsu cˈcui non lo voglio faccio più
nɔ vˈvɔɟɟu lu ˈfattsu cˈcui non voglio lo faccio più
ˈvɔɟɟu ˈveɲɲu voglio vengo
nɔm ˈvɔli tʃi ˈtɔrmi non vuole ci dorme
vuˈlimu ddurˈmimu vogliamo dormiano
vuˈlia viˈnia voleva veniva
vui sta rriˈtiuvu voi sta ridevate
b. ˈvɔɟɟu ku llu ˈfattsuvoglio che lo faccio | |
| Umbriatico Example No. 19 a. u ˈvəju ˈcəmulo vado chiamo
u ˈvəji ˈcəmɪ lo vai chiami
u va cˈcəmæ lo va chiama
u ˈjəmu caˈmə:mu lo andiamo chiamiamo
u ˈjəti caˈməti lo andate chiamate
u ˈvənu ˈcamanu lo vanno chiamano
u ˈviəɲɲu ˈviju lo vengo vedo
mi ˈvɛnanu ˈviðanu mi vengono vedono
b. ˈvəju a mmaɲˈtʃə:rɪlo vado a mangiare
u ˈminthu a mmaɲˈtʃə:rɪ lo metto a mangiare
kuˈmiɲtʃu ar u ˈviðarɪ comincio a lo vedere
l aj ɛ caˈmərɪ l'ho a chiamare | |
| Villadoro Example No. 20 a. ˈvaju a mˈmaɲdʒuvado a mangio
va mˈmaŋdʒa va mangia
ˈviən a mˈmaŋdʒanu n a ma ˈkasa vanno a mangiano nella mia casa
viɲɲ a mˈmaŋdʒu n a tɔ ˈkasa vengo a mangio nella tua casa
viəni a mˈmaɲdʒə vieni a mangi
ˈvɛnɪ a mˈmaŋdʒa viene a mangia
ˈvɪnɪnʊ a mˈmaŋdʒanʊ vengono a mangiano
b. ˈjamo a mmaŋˈdʒareandiamo a mangiare
ˈjete a mmaŋˈdʒare andate a mangiare
vɪˈnɪmʊ a mmaŋˈdʒarɪ veniamo a mangiare
vɪˈnɪtɪ a mmaŋˈdʒarɪ venite a mangiare
ɟɪv a mmaŋˈdʒarɪ andavo a mangiare
u ˈvuəʎʎo attakˈkare lo voglio attaccare |