Morphosynctatic Element

back
3.12.2. Aspectual constructions with finite verbs
Alliste
Example No. 1
a.
ʃta bˈbeɲɲu
sta vengo
ʃta llu ˈtʃɛrku
sta lo cerco
ʃta bˈbeɲɲu te ˈviʃu
sta vengo ti vedo
ʃta bbaˈnimu te viˈtimu
sta veniamo ti vediamo
ʃta nɛ ʃʃakˈkwamu
sta ci laviamo
ʃta bbɛ ʃʃakˈkwati
sta vi lavate
ʃta ssɛ ʃˈʃakkwanɛ
sta si lavano
ˈɔju dˈdɔrmu
voglio dormo
ˈɔju mɛ ˈkurku
voglio mi corico
uˈlia ˈmaɲtʃu
volevo mangio
b.
uˈlia ku ˈmaɲtʃu
volevo che mangio

Brindisi
Example No. 2
a.
iu ʃta dˈdɔrmu
io sta dormo
ti lu ʃta dˈdau
te lo sta do
ʃta dˈdɔrmi
sta dorme
nɔɲ tʃi ʃta dˈdɔrmi
non ci sta dorme
nɔɲ tʃi ʃta mˈmaɲdʒa pi nˈnjɛnti
non ci sta mangia più niente
ti ˈvɔɟɟu a vˈveʃu
ti voglio a vedo
nɔɲ tʃi ˈvɔɟɟu a dˈdɔrmu
non ci voglio a dormo
lu ˈvɔl(i) a mˈmaɲdʒa
lo vuole a mangia
ˈvɔli a ssi lu ˈmaɲdʒa
vuole a se lo mangia

Calascibetta
Example No. 3
a.
ˈvaju (a) mˈmaɲdʒʊ
vado a mangio
va (a) mˈmaɲdʒɪ
vai a mangi
va mˈmaɲdʒa
va mangia
van a mˈmaɲdʒanʊ
vanno a mangiano
mi vaj a kˈkʊrkʊ
mi vado a corico
tɪ va ˈkʊrkɪ
ti vai corichi
sɪ va kˈkʊrka
si va corica
si van a kˈkurkanʊ
si vanno a coricano
u vaj(u) a cˈcamu
lo vado a chiamo
u llu vaj a cˈcamu
non lo vado a chiamo
u va cˈcama
lo va chiama
ul lu va cˈcama
non lo va chiama
va kˈkʊrkatɪ
va coricati
ˈvɪɲɲu (a) mˈmaɲdʒʊ
vengo a mangio
vin a mˈmaɲdʒɪ
vieni a mangi
vɛn a mˈmaɲdʒa
viene a mangia
ˈvinunu a mˈmaɲdʒanʊ
vengono a mangiano
b.
kuˈmiɲtʃu a mmaɲˈdʒarɪ
comincio a mangiare
ˈimu a mmaɲˈdʒarɪ
andiamo a mangiare
ˈiti a mɱaɲˈdʒarɪ
andate a mangiare
si nni van a mmaɲˈdʒarɪ
se ne vanno a mangiare
n im a kkurˈkari
ci andiamo a coricare
ˈv iti a kkurˈkarɪ
vi andate a coricare
viˈnimu a mmaɲˈdʒarɪ
veniamo a mangiare
viˈniti a mɱaɲˈdʒarɪ
venite a mangiare
viˈniv a mmaɲˈdʒarɪ kˈka
venivo a mangiare qui

Camporeale
Example No. 4
a.
ˈvaju a fˈfattsu ˈkistu
vado a faccio questo
va a mˈmaɲdʒi
vai a mangi
va a mˈmaɲdʒa
va a mangia
lu ˈvaju a fˈfattsu
lo vado a faccio
mɪ ˈvaju a lˈlavu
mi vado a lavo
si va (a) lˈlava
si va a lava
um ma a mˈmaɲdʒa cˈcu
non va a mangia più
b.
ˈɛmu a mmaɲˈdʒari
andiamo a mangiare
ˈiti a mmaɲˈdʒari
andate a mangiare
ˈvannu a a mmaɲˈdʒari
vanno a mangiare
ni ˈɛmu a llaˈvari
ci andiamo a lavare
ˈia a mmaɲˈdʒari
andavo a mangiare
ˈiatu a mmaɲˈdʒari
andavi a mangiare
ˈia a mmaɲˈdʒari
andava a mangiare
ˈiamu a mmaɲˈdʒari
andavamo a mangiare
ˈiavu a mmaɲˈdʒari
andavate a mangiare
ˈianu a mmaɲˈdʒari
andavano a mangiare

Carmiano
Example No. 5
a.
ˈɔjju bˈbɛɲɲu
voglio vengo
ˈɔjju tɛ lu ˈtiku
‚voglio te lo dico
ˈɔlɛnu bˈbɛnɛnu
vogliono vengono
lu ˈɔlɛnɛ bˈbitɛnɛ
lo vogliono vedono
uˈlia lu ˈfattsu
volevo lo faccio
uˈlia tɛ lu ˈtau
volevo te lo davo
uˈlianu lu ˈfatʃɛnu
volevano lo fanno
uˈliamu llu faˈtʃimu
volevamo lo facciamo
ˈau llu ˈiʃu
vado lo vedo
b.
ˈɔlɛnu ku bˈbɛnɛnu
vogliono che vengono
ˈɔlɛnɛ ku llu ˈitɛnɛ
vogliono che lo vedono
uˈliamu ku llu faˈtʃimu
vogliamo che lo facciamo
ˈau ku llu ˈiʃu
ho che lo vedo

Copertino
Example No. 6
a.
sta bˈbɛɲɲu
sta vengo
sta bˈbjɛni
sta vieni
sta bˈbɛnɛ
sta viene
sta bbiˈnimu
sta veniamo
sta bbiˈniti
sta venite
sta ˈbbɛninu
sta vengono
ti sta risˈpɔnnu
ti sta rispondo
ti sta rispunˈnia
ti sta rispondevo
ˈiɖɖu sta bˈbɛssɛ
lui sta esce
mi sta bˈbɛtɛ
mi sta vede
si nni sta bˈbaɛ
se ne sta va
sta bˈbaɛ mˈmaɲdʒa
sta va mangia
b.
sta bˈbaɛ ku ˈmaɲdʒa
sta va che mangia

Maglie
Example No. 7
a.
sta dˈdɔrmu
sta dormo
sta dˈdɔrmi
sta dormi
sta dˈdɔrmɛ
sta dorme
sta ddurˈmimu
sta dormiamo
sta ddurˈmiti
sta dormite
sta dˈdɔrmɛnɛ
sta dormono
sta mmɛ lˈlau
sta mi lavo
sta ssɛ lˈlavɛnɛ
sta si lavano
nu sta dˈdɔrmɛnɛ
non sta dormono
nu sta ssɛ lˈlavɛnɛ
non sta si lavano
sta llju ˈdavɛ
sta glielo dà
va lli ˈkuntu ˈjɔu
va gli parlo io

Martina Franca
Example No. 8
a.
vɔ ˈmaɲdʒə
vado mangio
vɛ mˈmaɲdʒə
vai mangi
vɛ mˈmaɲdʒə
va mangia
ʃə maɲˈdʒɛmə
va mangiamo
ʃə maɲˈdʒɛtə
va mangiate
ˈvɔnə (a) mˈmaɲdʒənə
vanno (a) mangiano
u vɔ cˈcɛ:mə
lo vado chiamo
naɲ tʃ u ˈvɔ cˈcɛ:mə
non lo vado chiamo
ʃə mmaɲˈdʒɛ:və
va mangiavo
ʃə mmaɲˈdʒø:və
va mangiavi
ʃə mmaɲˈdʒɛ:və
va mangiava
ʃə mmaɲˈdʒammə
va mangiavamo
ʃə mmaɲˈdʒøtə
va mangiavate
ʃə mmaɲˈdʒavənə
va mangiavate
u stɔ cˈcɛ:mə
lo sto chiamo
u stɛ cˈcə:mə
lo sta chiami
u stɛ cˈcɛ:mə
lo sta chiama
u stɛ ccaˈmɛ:mə
lo sta chiamiamo
u stɛ ccaˈmɛ:tə
lo sta chiamate
u sˈtɔnə (a) cˈcamənə
lo stanno (a) chiamano
nəɲ tʃ u sˈtɔ cˈcɛ:mə
non ce lo sto chiamo
u stɛ caˈmɛ:və
lo sta chiamavo
u stɛ caˈmə:və
lo sta chiamavi
u stɛ caˈmɛ:və
lo sta chiamava
u stɛ caˈmammə
lo sta chiamavamo
u stɛ caˈmavvə
lo sta chiamavate
u stɛ caˈmavənə
lo sta chiamavano
b.
ˈstɔukə dˈdɔ
sto là, etc.
stɛ dˈdɔ
stɛ dˈdɔ
ˈstɛmə dˈdɔ
ˈstɛtə dˈdɔ
ˈstɔnə dˈdɔ
ˈvɔukə dˈdɔ
vado là, etc.
vɛ dˈdɔ
vɛ dˈdɔ
ˈʃɛmə dˈdɔ
ˈsɛtə dˈdɔ
ˈvɔnə dˈdɔ

Melissano
Example No. 9
a.
ɔjju ˈmaɲtʃu
voglio mangio
ɔlɛ lu ˈfatʃɛ
vuole lo fa
uliti bɛ nɛ viˈniti
volete ve ne venite
ʃta pˈpassa ˈiɖɖu
sta passa lui
ʃta tʃi ˈtɔrmunu
sta ci tornano
nu ʃta llu ˈaddzu
non sta lo alzo
ʃta ssɛ ˈaddzanɛ ˈmɔi
sta si alzano ora
iɖɖu nu ʃta lla ˈlava
lui non sta la lava
nui ʃta bbiˈnianɛ
noi sta venivamo
ʃta llu caˈmati
sta lo chiamate
nu ʃta llu caˈmati
non sta lo chiamate
nui ˈtɔkka ʃˈʃamu ˈkrai
noi tocca andiamo domani
ˈtɔkka lɛ laˈvamu
tocca le laviamo
tukˈkatu ʃˈʃamu ˈjɛri
toccato usciamo ieri
tukˈkatu lu caˈmamu
toccato lo chiamiamo

Mesagne
Example No. 10
a.
vɔɟɟʊ mˈmaɲdʒu
voglio mangio
ˈvɔɟɟu lu ˈveʃu
voglio lo vedo
lu ˈvɔɟɟu ˈveʃu
lo voglio vedo
we mˈmaɲdʒi
vuoi mangi
ˈvɔli mˈmaɲdʒa
vuole mangia
vuˈlimu lu viˈtimu
vogliamo lo vediamo
ˈvɔlunu mi ˈveʃunu
vogliono mi vedono
ˈlu va fˈfattsu
lo va faccio
lu va fˈfatʃi
lo va fai
lu va fˈfatʃi
lo va fa
lu sa/ ʃa faˈtʃimu
lo va facciamo
lu sa/ ʃa faˈtʃiti
lo va fate
lu va fˈfannu
lo va fanno
nɔ llu va fˈfatʃi
non lo va fa
lu sa/ ʃa faˈtʃia
lo va facevo
lu sa/ ʃa faˈtʃivi
lo va facevi
lu sa/ ʃa faˈtʃia
lo va faceva
lu sa/ ʃa faˈtʃiumu
lo va facevamo
lu sa/ ʃa faˈtʃiuvu
lo va facevate
lu sa/ ʃa faˈtʃiunu
lo va facevano
lu ˈveɲɲ(u) a fˈfattsu
lo vengo a faccio
lu ˈjeni a fˈfatʃi
lo vieni a fai
lu ˈveni a fˈfatʃi
lo viene a fa
lu viˈniti a ffaˈtʃiti
lo venite a fate
lu ˈvenunu a fˈfannu
lo vengono a fanno
lu viˈnia a ffaˈtʃia
lo venivo a facevo
lu sta fˈfattsu
lo sta faccio
lu sta fˈfatʃi
lo sta fai
lu sta fˈfatʃi
lo sta fa
lu sta ffaˈtʃimu
lo sta facciamo
lu sta ffaˈtʃiti
lo sta fate
lu sta fˈfannu
lo sta fanno
lu sta ffaˈtʃia
lo sta facevo
lu sta ffaˈtʃivi
lo sta facevi
lu sta ffaˈtʃia
lo sta faceva
lu sta ffaˈtʃiumu
lo sta facevamo
lu sta ffaˈtʃiuvu
lo sta facevate
lu sta ffaˈtʃiunu
lo sta facevano
tʃi ʃta vˈvɛni?
chi sta viene?
tʃe sta fˈfatʃi?
che sta fa?
sta vva mˈmaɲdʒu
sta va mangio (=sto andando a mangiare)
b.
ˈvau ku mˈmaɲdʒu
vado che mangio
nɔɲtʃi vau ku llu ˈveʃu
non vado che lo vedo
mi sˈsettu ku ˈleggu
mi siedo che leggo
viˈnia ku llu fattsu
venni che lo faccio
kuˈmentsu a mmaɲˈdʒari
comincio a mangiare

Minervino Murge
Example No. 11
a.
væ u ˈcæmə
vai lo chiami
ˈvinə u ˈvɛiðə
vieni lo vedi
aʃˈʃinnə u ˈfæ
scendi lo fai
b.
væ a ccaˈma-llə
vai a camarlo

Modica
Example No. 12
a.
ˈvaju a mˈmaɲtʃu
vado a mangio
vai a mˈmaɲtʃi
vai a mangi
va a mˈmaɲtʃa
va a mangia
ˈjemu a mmaɲˈtʃamu
andiamo a mangiamo
ˈiti a mmaɲˈtʃati
andatea mangiate
ˈvanu a mˈmaɲtʃunu
vanno a mangiano
s u ˈvanu a mˈmaɲtʃunu
se lo vanno a mangiano
nu mˈmanu a mˈmaɲtʃunu
non vanno a mangiano
ki vˈvanu a mˈmaɲtʃunu?
che vanno a mangiano?
u ˈia a ffaˈʃia
lo andavo a facevo
u ˈjeutu a ffaˈʃieutu
lo andavi a facevi
u ˈia a ffaˈʃia
lo andava a faceva
u ˈjeumu a ffaˈʃieumu
lo andavamo a facevamo
u ˈjeubbu a ffaˈʃieubbu
lo andavatea facevate
u ˈjeunu a ffaˈʃieunu
lo andavano a facevano
u ji a fˈfiʃi
lo andai a feci
u ˈjeru a fˈfiʃiru
lo andarono a fecero
u ˈvjeɲɲu a fˈfattsu
lo vengo a faccio
ˈvjeni a fˈfai
vieni a fai
u ˈvɛni a fˈfa
lo viene a fa
b.
ˈʃinnu a parˈrari
scendo a parlare
kumˈmiɲtʃu a mmaɲˈtʃari
comincio a mangiare
ˈvaju a mmaɲˈtʃari
vado a mangiare
u ˈjeutu a fˈfari
lo andavano a fare
u ˈjeumu fˈfari
lo andavamo fare

Montemilone
Example No. 13
a.
va/ ˈvinə u ˈcamə
va/vieni lo chiami
va u ˈviʃə
va lo vedi
va tə ˈlavə
va ti lavi
b.
vak a mmaɲˈdʒa
vado a mangiare
amm a ˈʃi a caˈma
abbiamo a andare a chiamare

Monteparano
Example No. 14
a.
ʃtɔ kˈkɔntu
sto dico
ʃtɛ kˈkwɛnti
sta dici
ʃtɛ kˈkɔnta
sta dice
ʃtɛ kkunˈtamu
sta diciamo
ʃtɛ kkunˈtatɪ
state dite
ʃtɔn a kˈkɔntanu
stanno a dicono
lu ʃtɛ ccaˈmava
lo sta chiamavo
lu ʃtɛ ccaˈmammu
lo sta chiamavamo
lu ʃtɛ ccaˈmavunu
lo sta chiamavano
lu ʃtɔ cˈcamu
lo sto chiamo
nɔɲtʃi lu ʃtɔ cˈcamu
non lo sto chiamo
lu ˈvɔɟɟ a vˈveku
lo voglio a vedo

Nociglia
Example No. 15
a.
sta tte ˈviʃu
sta ti vedo
sta tʃi ˈveɲɲu
sta ci vengo
sta tʃi ˈvei
sta ci vieni
tʃe ʃta fˈfatʃi?
che sta fai?
iɖɖu nɔ sta fˈfatʃe ˈnjentsi
lui non sta fa niente
sta tʃi ˈcɔve
sta ci piove
sta tʃi sˈkarfa ˈl akkwa
sta ci scalda l'acqua
sta sse lˈlava
sta si lava
ʃta mmaɲˈtʃava
sta mangiava
ʃta mmaɲˈtʃavane
sta mangiavano
va(u) dˈdɔrmu
vado dormo
ˈvau me ˈkurku
vado mi corico
va(u) llu ˈcamu
vado lo chiamo
ˈvai llu ˈcami
vai lo chiami
ˈvajɛ llu ˈcama
va lo chiama
ˈʃamu llu caˈmamu
andiamo lo chiamiamo
ˈʃati llu caˈmati
andate lo chiamate
ˈvannu llu ˈcamanɛ
vanno lo chiamano
tʃi ˈvannu cˈcamanɛ?
chi vanno chiamano?
nu vˈvannu llu ˈcamanɛ
non vanno lo chiamano
ˈvɛnɛ llu ˈviðɛ
viene lo vede
tʃɛ vˈvɛnɛ vˈviðɛ?
chi viene vede?
b.
ˈstannu ku sse sˈkarfane ˈl akkwa
stanno che si scaldano l'acqua
nu vˈvannu ku llu ˈcamanɛ
non vanno che lo chiamano
ˈvɛnɛ ku llu ˈviðɛ
viene che lo vede

Putignano
Example No. 16
a.
u stok a fˈfattsə
lo sto a faccio
u ste fˈfaʃə
lo stai fai
u ste fˈfaʃə
lo sta fa
u sta ffaˈʃeimə
lo sta facciamo
u sta ffaˈʃeitə
lo sta fate
u ston a fˈfaʃənə
lo stanno a fanno
u sta ffaˈʃevə
lo sta facevo
u sta ffaˈʃivə
lo sta facevi
u sta ffaˈʃevə
lo sta faceva
u sta ffaˈʃemmə
lo sta facevamo
u sta ffaˈʃivəvə
lo sta facevate
u sta ffaˈʃevənə
lo sta facevano
nɔ: stok a fˈfattsə
non sto a faccio
u vok a fˈfattsu
lo vado faccio
u vɛ fˈfaʃə
lo vai fai
u vɛ fˈfaʃə
lo va fa
u ʃa faˈʃeimə
lo va facciamo
u ʃa faˈʃeitə
lo va fate
u von a fˈfaʃənə
lo vanno a fanno
u ʃa ffaˈʃevə
lo va facevo
u ʃɛ ffaˈʃivə
lo va facevi
u ʃɛ ffaˈʃevə
lo va faceva
u ʃɛ ffaˈʃemmə
lo va facevamo
u ʃɛ ffaˈʃivəvə
lo va facevate
u ʃɛ ffaˈʃevənə
lo va facevano
u ʃɛ faˈʃibbə
lo va feci
u ʃɛ faˈʃistəvə
lo va faceste
u ʃɛ fˈfeʃərə
lo va fecero
veŋg a mˈmaɲdʒə
vengo a mangio
vin a mˈmaɲdʒə
vieni a mangi
viən a mˈmaɲdʒə
viene a mangia
b.
ˈstɔkə dˈda
sto là, etc.
stiə
stiə
ˈstamə
ˈstatə
ˈstɔnə
ˈstavə
stavo, etc.
ˈstivə
ˈstavə
ˈstammə
ˈstivəvə
ˈstavənə
u ˈʃev a fˈfa
lo andavo a fare
vəˈnim a mmaɲˈdʒa
veniamo a mangiare
ˈvonə i u ˈfaʃənə
vanno e lo fanno

Taranto
Example No. 17
a.
stɔk a bˈbeivə
sto a bevo
stɛ bˈbi:və
sta bevi
stɛ bˈbeivə
sta beve
stɛ bbəˈvi:mə
sta beviamo
stɛ bbəˈvi:tə
sta bevete
stɔnn a bˈbɛvənə
stanno a bevono
stɛ bbəˈveivə
sta bevevo
stɛ bbəˈvi:və
sta bevevi
stɛ bbəˈveivə
sta beveva
stɛ bbəˈvɛmmə
sta bevevamo
stɛ bbəˈvi:və
sta bevevate
stɛ bbəˈvɛvənə
sta bevevano

Torre S.Susanna
Example No. 18
a.
mi sta sˈkarfu
mi sta scaldo
ti sta ˈskarfi
ti sta scaldi
si sta sˈkarfa
si sta scalda
ndi sta skarˈfamu
ci sta scaldiamo
vi sta skarˈfati
vi sta scaldate
si sta sˈkarfanu
si sta scaldano
mi sta sˈkarfavu
mi sta scaldavo
ti sta ˈskarfavi
ti sta scaldavi
si sta sˈkarfava
si sta scaldava
ndi sta skarˈfammu
ci sta scaldavamo
vi sta skarˈfauru
vi sta scaldavate
si sta sˈkarfavunu
si sta scaldavano
mi nni sta sˈkappu
me ne sta vado
lu sta fˈfattsu
lo sta faccio
nɔ llu sta fˈfattsu
non lo sta faccio
tʃɛ sta lˈlavi?
che sta lavi?
sta lu sta ffaˈtʃia
sta lo sta faceva
ˈvɔɟɟu ˈfattsu
voglio faccio
nɔl lu ˈvɔɟɟu ˈfattsu cˈcui
non lo voglio faccio più
nɔ vˈvɔɟɟu lu ˈfattsu cˈcui
non voglio lo faccio più
ˈvɔɟɟu ˈveɲɲu
voglio vengo
nɔm ˈvɔli tʃi ˈtɔrmi
non vuole ci dorme
vuˈlimu ddurˈmimu
vogliamo dormiano
vuˈlia viˈnia
voleva veniva
vui sta rriˈtiuvu
voi sta ridevate
b.
ˈvɔɟɟu ku llu ˈfattsu
voglio che lo faccio

Umbriatico
Example No. 19
a.
u ˈvəju ˈcəmu
lo vado chiamo
u ˈvəji ˈcəmɪ
lo vai chiami
u va cˈcəmæ
lo va chiama
u ˈjəmu caˈmə:mu
lo andiamo chiamiamo
u ˈjəti caˈməti
lo andate chiamate
u ˈvənu ˈcamanu
lo vanno chiamano
u ˈviəɲɲu ˈviju
lo vengo vedo
mi ˈvɛnanu ˈviðanu
mi vengono vedono
b.
ˈvəju a mmaɲˈtʃə:rɪ
lo vado a mangiare
u ˈminthu a mmaɲˈtʃə:rɪ
lo metto a mangiare
kuˈmiɲtʃu ar u ˈviðarɪ
comincio a lo vedere
l aj ɛ caˈmərɪ
l'ho a chiamare

Villadoro
Example No. 20
a.
ˈvaju a mˈmaɲdʒu
vado a mangio
va mˈmaŋdʒa
va mangia
ˈviən a mˈmaŋdʒanu n a ma ˈkasa
vanno a mangiano nella mia casa
viɲɲ a mˈmaŋdʒu n a tɔ ˈkasa
vengo a mangio nella tua casa
viəni a mˈmaɲdʒə
vieni a mangi
ˈvɛnɪ a mˈmaŋdʒa
viene a mangia
ˈvɪnɪnʊ a mˈmaŋdʒanʊ
vengono a mangiano
b.
ˈjamo a mmaŋˈdʒare
andiamo a mangiare
ˈjete a mmaŋˈdʒare
andate a mangiare
vɪˈnɪmʊ a mmaŋˈdʒarɪ
veniamo a mangiare
vɪˈnɪtɪ a mmaŋˈdʒarɪ
venite a mangiare
ɟɪv a mmaŋˈdʒarɪ
andavo a mangiare
u ˈvuəʎʎo attakˈkare
lo voglio attaccare