| Tufillo | |
| 2 | The Subject 2.8. Common lexicalizations of multiple forms in the paradigm 2.8.2. Common lexicalizations of multiple forms in the paradigm Example No. 1 2.9. Partial agreement: verb inflectionb. m arˈræ:vəmi lavo, etc.
t arˈri:və
ts arˈræ:və
ts arraˈvæ:mə
v arraˈvæ:tə
ts arˈrævə 2.9.2. Partial agreement: verb inflection Example No. 2 2.9.3. Partial agreement: the expletive clitic and the participlelə ɣwaʎˈʎeunə jɛ mməˈneutə aˈje:rə i ragazzi è(=sono) venuti ieri
ɣossə jɛ mməˈneutə aˈje:rə lui è venuto ieri
parlə ˈlɛurə parla(no) loro
parlə ˈɣossə parla lui Example No. 3 jɛ mməˈneutə lə ɣwaʎˈʎeunə è(=sono) venuti i ragazzi
jɛ mməˈneutə ˈɣossə è venuto lui
ɣa parˈlæ:tə ha parlato
ɣa parˈli:tə ha(nno) parlato |
| 3 | The Structure of the Complementizer: Interrogative, Relative Clauses, and Aspects of Subordination 3.3. Data on complementizers and their distribution Example No. 4 a. m annə ˈdottə ka ˈvɛ addəˈmæ:nəmi hanno detto che viene domani
ˈpɛndzə ka ˈvɛ ddəˈmæ:nə penso che viene domani
a'. ˈvoʎʎə kə ˈvi ddəˈmæ:nəvoglio che vieni domani
jɛ mˈmiʎʎə kə tˈte ˈvi è meglio che tu vieni
sɔ ʃˈʃeutə ˈproimə kə tˈte si məˈneutə sono uscito prima che tu sei venuto
ˈdɔppə kə tˈte si məˈneutə→dopo che tu sei venuto
b. ɣɛ kˈkullə kə vˈvaidə ˈsɛmbrəè quello che vedo sempre
kə mmə ˈcæ:mə ˈsɛmbrə→che mi chiama sempre
kə ˈj ɛjə ˈditə lə ˈsɔldə→che gli ho dato i soldi
ˈteŋgə cu lˈlobbrə kə sˈsɔldə ho più libri che soldi
c. ˈkia ˈvɛ?chi viene?
ˈkia ˈvoidə? chi vedi?
ˈdo-mmə ˈkia ˈvɛ dimmi chi viene
ˈkia ˈci:mə chi chiami?
nən ˈtsattʃe ki jɛj a caˈma non so a chi ho a chiamare
d. (kə) ˈdɛkkə fˈfi?che cosa fai?
(kə) ˈdɛkkə sutˈtʃɛdə? che cosa succede?
ˈdo-mmə (kə) ˈdɛkkə fˈfi dimmi che cosa fai
nən ˈtsattʃe kə ˈdɛkkə jɛj a ˈfa non so che cosa ho a fare |
| 4 | The Object 4.3. "t" and "ts" reflexives 4.3.3. "t" and "ts" reflexives Example No. 5 4.4. Dative and accusative/partitive combinationsa. m arˈræ:vəmi lavo, etc.
t arˈri:və
ts arˈræ:və
ts arraˈvæ:mə
v arraˈvæ:tə
ts arˈrævə
tsə l akˈkattə se lo compra
tsə n akˈkattə dˈde se ne compra due
b. aˈɣɛkkə ts adˈdɔrmə bˈbɔ:nəqui si dorme bene
jə tsə ˈdallə ˈsɛmprə arradˈdʒɔunə gli si dà sempre ragione
jə tsə nə ˈdallə ˈtrɔppə gli se ne dà troppo
ˈɣossə/ ˈlɛurə tsə ˈvaiðə pasˈsæ lui/loro si vede/vedono passare
c. jə ˈdæ kˈkwɛʃtə (a ˈn indrə)gli dà questo (a un altro)
jə ˈdæ kˈkwɛʃtə (a nˈne) ci dà questo (a noi)
tʃə ˈmattə lu ˈsualə ci metto il sale 4.4.1. Dative and accusative/partitive combinations Example No. 6 b. lə ˈvaiðəlo/li vede
jə ˈvaiðə ci vede
lə sɔ caˈmitə li sono (=ho) chiamati
c. mə dæ kˈkwɛʃtəmi dà questo, etc.
jə dæ kˈkwɛʃtə (a ˈn indrə)
jə dæ kˈkwɛʃtə (a nˈne)
a la ˈtawələ jə ˈdiŋgə na kamˈbæ:tə alla tavola gli do un calcio
d. tə lə ˈdiŋgəte lo do
ˈɣossə mə lə ˈðallə lui me lo dà
jə lə ˈðæ a Mˈmarjə glielo dà a Maria
jə lə ˈðæ a nˈne ce lo dà a noi
və lə ˈðæ a vˈve ve lo dà a voi
e. mə nəˈ ðæ dˈdeme ne dà due
jə nə ˈðæ dˈde gliene dà due
jə nə ˈðæ dˈde ce ne dà due
f. tʃə ˈmattə lu ˈsualeci mette il sale
tʃə lə ˈmattə ce lo mette |
| 5 | The Auxiliary 5.5. Choice of the auxiliary depending on person, tense and mood Example No. 7 5.6. Participle agreementa. sɔ mməˈneutəsono venuto, etc.
si mməˈneutə
ɛ mməˈneutə
sɛmə məˈneutə
sɛ:tə məˈneutə
ɛ mməˈneutə
sɔ parˈlæ:tə sono parlato
si parˈlæ:tə sei parlato
ɣa parˈlæ:tə ha parlato
sɛmə parˈli:tə siamo parlati
sɛ:tə parˈli:tə siete parlati
ɣa parˈli:tə hanno parlati
mə sɔ arraˈvæ:tə mi sono lavato, etc.
tə si arraˈvæ:tə
ts ɛ arraˈvæ:tə
tʃə sɛmə arraˈvi:tə
və sɛ:tə caˈmi:tə
ts ɛ arraˈvi:tə
sɔ caˈmæ:tə ˈfrat-tə sono chiamato tuo fratello
si caˈmæ:tə ˈfrat-tə sei chiamato tuo fratello
ɣa caˈmæ:tə ˈfrat-tə ha chiamato tuo fratello
sɛmə caˈmi:tə ˈfrat-tə abbiamo chiamati tuo fratello
sɛ:tə caˈmi:tə ˈfrat-tə avete chiamati tuo fratello
ɣa caˈmi:tə ˈfrat-tə hanno chiamati tuo fratello
b. aˈvɛ mməˈneutəavevo venuto, etc.
aˈve mməˈneutə
aˈvɛ mməˈneutə
avaˈvæmə məˈneutə
avaˈvætə məˈneutə
aˈvɛ mməˈneutə
aˈvɛ parˈlæ:tə/ caˈmæ:tə ˈfrattə avevo parlato/chiamato tuo fratello, etc.
aˈve parˈlæ:tə/ caˈmæ:tə ˈfrattə
aˈvɛ parˈlæ:tə/ caˈmæ:tə ˈfrattə
avaˈvæmə parˈli:tə/ caˈmi:tə ˈfrattə
avaˈvætə parˈli:tə/ caˈmi:tə ˈfrattə
aˈvɛ parˈli:tə/ caˈmi:tə ˈfrattə
c. aˈvɛssə məˈneutəavessi venuto, etc.
aˈvissə məˈneutə
aˈvɛssə məˈneutə
aˈvɛssəmə məˈneutə
aˈvɛssətə məˈneutə
aˈvɛssə məˈneutə
aˈvɛssə parˈlæ:tə/ caˈmæ:tə ˈfrattə avessi parlato/chiamato tuo fratello
aˈvissə parˈlæ:tə/ caˈmæ:tə ˈfrattə, etc.
aˈvɛssə parˈlæ:tə/ caˈmæ:tə ˈfrattə
aˈvɛssəmə parˈli:tə/ caˈmi:tə ˈfrattə
aˈvɛssətə parˈli:tə/ caˈmi:tə ˈfrattə
aˈvɛssə parˈli:tə/ caˈmi:tə ˈfrattə 5.6.2. Participle agreement Example No. 8 sɔ parˈlæ:tə sono parlato
sɛmə parˈli:tə siamo parlati
sɔ caˈmæ:tə ˈfrat-tə sono chiamato tuo fratello
sɛmə caˈmitə ˈfrat-tə siamo chiamati tuo fratello
lə sɔ caˈmi:tə li sono chiamati
lə sɔ caˈmæ:tə lo/la sono camato/a
lə sɛmə caˈmi:tə lo siamo chiamati
mə sɛtə caˈmi:tə mi siete chiamati
tʃə sɛmə arraˈvi:tə/ arraˈvæ:tə la ˈfættʃə ci siamo lavati/lavata la faccia
ɣa parˈlæ:tə ha parlato
ɣa parˈli:tə hanno parlati
m annə caˈmite mi hanno chiamati
annə arraˈvitə la kaˈmoʃə hanno lavati la camicia
ɣa rraˈvitə lə ˈpinnə ha/hanno lavati i panni
j a caˈmi:tə li ha/hanno chiamati
ts a arraˈvæ:tə la ˈfættʃə si ha lavato/a la faccia
ts a arraˈvi:tə lə ˈmi:nə si ha lavate le mani
ts a arraˈvi:tə la ˈfættʃə/ lə ˈmeinə si hanno lavati la faccia/le mani |
| 7 | Aspectual and Modal Structures 7.4. Enclisis on the indicative Example No. 9 ˈissə mə lə ˈda(llə) lui me lo dà(-lo)
mə ˈdallə tuttə ˈkɔ:sə mi dà-lo tutto
jə ˈdallə ˈkwɛstə gli dà-lo questo
mə nə ˈdallə dˈdu me ne dà-lo due
mə lə ˈdillə me lo dai-lo |