| Montenerodomo | |
| 2 | The Subject 2.8. Structure of verb inflection 2.8.3. Structure of verb inflection Example No. 1 2.8.5. Analytic morphology of impersonal/plurala. vəˈdavə/ vəˈdɛjəvedevo, etc.
vəˈdeivə
vəˈdavə/ vəˈdɛjə
vədaˈvɔ:mə
vədaˈva:tə
vəˈda:və/ vəˈdɛjə
vəˈdessə vedessi/ vedrei, etc.
vəˈdiʃʃə
vəˈdessə
vədasˈsiəmə
vədasˈsiətə
vəˈdessə
arraˈva:və lavavo, etc.
arraˈviəvə
arraˈvavə
arravaˈvɔ:mə
arravaˈva:tə
arraˈva:və Example No. 2 a. ˈkissə m ommə ˈcɔ:məloro mi HOMO chiama (=chiamano)
m annə/omə ˈvɛitə mi HOMO vede (=vedono)
m annə/omə vəˈdɛttə mi HOMO vide (=videro)
ʃ ommə krəˈda:və ci HOMO credeva (=credevano)
(ˈkillə) ts ommə arˈra:və (quelli) si HOMO lava (=lavano)
ommə ˈve HOMO viene (=vengono)
ts om adˈdɔrmə si HOMO addormenta(=addormentano)
aˈɣɛllə om arˈravə lə lənˈdzo:lə là HOMO lava le lenzuola
ts omə ˈvɛitə ˈsɛmbrə pasˈsa si HOMO vede sempre passare
a'. ˈkillə tə ˈcɔməquelli ti chiama(no)
ts adˈdɔrmə si addormenta(no)
aˈɣɛllə ts arˈravə lə lənˈdzo:lə là si lava le lenzuola
b. l annə/omə ˈvistəlo hanno/HOMO visto
(ˈkillə) m omə caˈmɔtə quelli mi HOMO(=hanno) chiamato
omə məˈnɛutə HOMO venuto (=sono venuti)
(l aˈmitʃə ˈti) omə məˈnɛutə ˈiərə gli amici tuoi HOMO venuto(=sono venuti) ieri
(ˈkillə) ts om arraˈva:tə quelli si HOMO lavato(=sono lavati)
l omm aˈve rraˈva:tə lo HOMO aveva(=avevano) lavato
l annə/omə aˈve ˈvistə lo hanno/HOMO aveva (=avevano) visto
om aˈve məˈnɛutə HOMO aveva venuto(=erano venuti)
b'| kelə ˈfewmmənə m a caˈmɔtəquelle donne mi ha chiamato
l a rraˈva:tə ˈlo:rə lo ha(nno) lavato loro
l aˈve rraˈva:tə lo aveva(no) lavato
l aˈve ˈvistə l'aveva(no) visto
ˈkillə t a ˈviʃtə pasˈsɔ quelli ti ha(nno) visto passare
ɣɛ mməˈnɛutə è/sono venuto
ˈkillə ɛ mməˈnɛutə ˈiərə quelli è venuto ieri
c. ˈkissə (ommə/ annə) ɣa paˈɣeurəquelli HOMO/hanno ha (= hanno) paura
ˈkissə (ommə/ annə) ɣe ˈgruəssə quelli HOMO/hanno è (=sono) grossi
ˈkissə (ommə/ annə) ɣe kunˈtiəntə loro HOMO/hanno è (=sono) contenti
*ˈkissə ommə/annə ˈgruəssə/ kunˈtiəntə quelli HOMO/hanno grossi/ contenti
*ˈkissə ommə paˈɣeurə quelli HOMO paura
c'. (ˈkillə) ɣa paˈɣɛurə(quelli) ha(nno) paura
d. m omə dˈdʒa caˈmɔtəmi HOMO già chiamato
killə m om aˈve ddʒa caˈmɔtə quelli mi HOMO aveva già chiamato
d'. killə ddʒa m aˈve caˈmɔtəquelli già mi aveva(no) chiamato |
| 3 | The Structure of the Complementizer: Interrogative, Relative Clauses, and Aspects of Subordination 3.3. Data on complementizers and their distribution Example No. 3 a. ˈm omə ˈdittə ka vi duˈmɔ:nəmi hanno detto che vieni domani
ˈpɛndzə ka ˈissə ve duˈmɔ:nə penso che lui viene domani
vuˈlessə ka məˈniʃʃə vorrei che venisse
a'. so ʃˈʃeutə ˈpreimə kə məˈneivəsono uscito prima che veniva
ˈdopə kə tu aˈvi məˈneutə→dopo che tu avevi venuto
b. e kˈkwillə kə mmə ˈcɔ:mə ˈsɛmbrəè quello che mi chiama sempre
kə vˈve:tə ˈsɛmbrə→che vedo sempre
kə i so ˈdatə lə ˈsɔldə→che gli ho dato i soldi
dʒuˈannə kə e n ˈmikə ˈmi… Gianni che è un amico mio
c. ki ˈve?chi viene?
ki ˈce:mə? chi chiami?
ˈdi-mmə ki ˈve dimmi chi viene
nən ˈtsattʃə ki ˈej a caˈmɔ non so chi ho a chiamare
d. kə fˈfi?che fai?
kə sutˈtʃe:də? che succede?
ˈdi-mmə kə fˈfi dimmi che fai
nən ˈtsattʃə k aj a ˈfɔ non so che ho a fare |
| 4 | The Object 4.3. "t" and "ts" reflexives 4.3.3. "t" and "ts" reflexives Example No. 4 4.4. Dative and accusative/partitive combinationsa. mə ˈso rraˈva:təmi sono lavato, etc.
tə ˈʃi rraˈva:tə
ˈts e rraˈva:tə
ˈts emə rraˈva:tə
ˈv etə rraˈvatə
ˈts omə rraˈva:tə
b. aˈɣɛllə tsə ˈdɔrmə bˈbuənəlà si dorme bene
ts ɛ sˈsɛmbrə durˈmitə bˈbuənə si è sempre dormito bene
c. ˈissə jə ˈca:məlui ci chiama
jə ˈdɔ ˈkwiʃtə gli/ ci dà questo
tʃə ˈmɛttə ˈkwiʃtə ci metto questo 4.4.1. Dative and accusative/partitive combinations Example No. 5 b. lə ˈcaməlo/li chiama
jə ˈcamə ci chiama
c. mə dɔ ˈkwiʃtəmi dà questo, etc.
tə dɔ ˈkwiʃtə
jə dɔ ˈkwiʃtə
jə dɔ ˈkwiʃtə
və dɔ ˈkwiʃtə
d. ˈissə mə lə ˈdɔlui me lo dà, etc.
tə lə ˈdɔ
jə lə ˈdɔ
jə lə ˈdɔ
və lə ˈdɔ
e. mə nə ˈdɔ dˈdewəme ne dà due, etc.
tə nə ˈdɔ dˈdewə
jə nə ˈdɔ dˈdewə
jə nə ˈdɔ dˈdewə
və nə ˈdɔ dˈdewə
f. tʃə lə ˈmɛttəce lo metto
tʃə ˈmɛttə ˈkwiʃtə ci metto questo |
| 5 | The Auxiliary 5.5. Choice of the auxiliary depending on person, tense and mood Example No. 6 5.6. Analysis of dialects with auxiliary choice depending on persona. so maɲˈna:tə / mməˈneutəsono mangiato/venuto
ʃi maɲˈna:tə / mməˈneutə sei mangiato/venuto
a durˈmeitə / e mməˈneutə ha mangiato/venuto
emmə maɲˈna:tə / mməˈneutə abbiamo mangiato/venuto
e:tə maɲˈna:tə / mməˈneutə avete mangiato/venuto
a / ommə maɲˈna:tə / mməˈneutə hanno mangiato/venuto
so rraˈva:tə rə ˈpiənnə sono lavato i panni, etc.
ʃi rraˈva:tə rə ˈpiənnə
a rraˈva:tə rə ˈpiənnə
emmə rraˈva:tə rə ˈpiənnə
e:tə rraˈva:tə rə ˈpiənnə
a / ommə rraˈva:tə rə ˈpiənnə
mə so rraˈva:tə mi sono lavato
tə ʃi rraˈva:tə ti sei lavato
ts e rraˈva:tə si è lavato
ts emmə rraˈva:tə ci abbiamo lavato
v e:tə rraˈva:tə vi avete lavato
ts ommə rraˈva:tə si hanno lavato
l aj a caˈmɔ lo ho a chiamare (=lo devo chiamare)
lə ʃi a caˈmɔ lo sei a chiamare
l a da caˈmɔ lo ha da chiamare
l em a caˈmɔ lo abbiamo a chiamare
l et a caˈmɔ lo avete a chiamare
l a da caˈmɔ lo ha da chiamare
cf. so ˈɣruəssəsono grosso
ʃi ˈɣruəssə sei grosso
ɣe gˈgruəssə è grosso
semmə ˈɣruəssə siamo grossi
setə ˈɣruəssə sietre grossi
ɣe gˈgruəssə è grossi
ajə paˈɣɛurə ho paura
ti/ i paˈɣɛurə tieni/ hai paura, etc.
te/ a paˈɣɛurə
aˈvemə/ təˈnemə paˈɣɛurə
aˈvɛitə/ təˈnɛitə paˈɣɛurə
tɛ/ a paˈɣɛurə
b. aˈve maɲˈɲa:tə / mməˈneutəavevo mangiato/venuto, etc.
aˈvi:(və) maɲˈɲa:tə / mməˈneutə
aˈve maɲˈɲa:tə / mməˈneutə
aˈvɔmə maɲˈɲa:tə / mməˈneutə
aˈvatə maɲˈɲa:tə / mməˈneutə
(ommə) aˈve maɲˈɲa:tə / mməˈneutə
l aˈve caˈmɔ:tə lo avevo chiamato, etc.
l aˈvi:(və) caˈmɔ:tə
l aˈve caˈmɔ:tə
l aˈvɔmə caˈmɔ:tə
l aˈvatə caˈmɔ:tə
l (ommə) aˈve caˈmɔ:tə
m aˈve rraˈva:tə mi avevo lavato, etc.
t aˈvi:(və) rraˈva:tə
tsl aˈve rraˈva:tə
ts aˈvɔmə rraˈva:tə
v aˈvatə rraˈva:tə
ts (ommə) aˈve rraˈva:tə
cf. javə kunˈtiəntəero contento, etc.
jivə kunˈtiəntə
javə kunˈtiəntə
jaˈvɔmə kunˈtiəntə
jaˈvatə kunˈtiəntə
javə kunˈtiəntə
c. aˈvessə maɲˈna:tə / mməˈneutəavessi mangiato/ venuto
aˈviʃʃə maɲˈna:tə / mməˈneutə
aˈvessə maɲˈna:tə / mməˈneutə
avəsˈsiəmə maɲˈna:tə / mməˈneutə
avəsˈsiətə maɲˈna:tə / mməˈneutə
(ommə) aˈvessə maɲˈna:tə / mməˈneutə
l aˈvessə caˈmɔ:tə… l avessi chiamato, etc.
m aˈvessə arraˈva:tə… mi avessi lavato, etc.
cf. fossə kunˈtiəntə…fossi contento
fussasˈsiəmə kunˈtiəntə… fossimo contenti Example No. 7 5.6.2. Participle agreementsɔ məˈneutə e pparˈlatə ˈsubbətə sono venuto e parlato subito
emmə məˈneutə e pparˈla:tə ˈsubbətə abbiamo venuto e parlato subito Example No. 8 5.10. The existential construction and locative inaccusative constructionsemə ˈkɔttə la məˈnɛʃtrə abbiamo cotta la minestra
emə ˈkuəttə lə faˈʃuələ abbiamo cotti i fagioli Example No. 9 aˈɣɛllə tʃə ʃˈtɔ lə kwaˈtriələ là ci sta il bambino |
| 7 | Aspectual and Modal Structures 7.1. Position of the object clitic with the infinitive Example No. 10 a. tə sɔ ˈdittə də caˈmar-lədi sono(ho) detto di chiamar-lo
də nə lə caˈmɔ→di non lo chiamare
də nə caˈmar-lə→di non chiamar-lo
c. ˈn ajə kə ttə ˈditərənon ho che ti dire
d. so məˈnɛutə pə vəˈder-ləsono venuto per veder-lo
mə nə so ˈjɛutə pə nə lə vəˈdɛjə me ne sono andato per non lo vedere
e. (nə) lə ˈvuəjə vəˈdɛjə(non) lo voglio vedere |
| 8 | The Noun Phrase 8.1. The possessive 8.1.1. The possessive Example No. 11 b. la ˈkasa ˈmɛja ˈno:vəla casa mia nuova Example No. 12 8.3. Special treatment of kinship termslu vəʃˈtitə ˈmi/ˈti/ˈsi lə vəʃˈtitə ˈmi/ˈti/ˈsi il vestito mio/tuo/suo
la ˈkasa ˈmɛjə/ˈtɛjə/ˈsɛjə lə ˈkasə ˈmɛjə/ˈtɛjə/ˈsɛjə la casa mia/tua/sua Example No. 13 8.3.1. Basic structure of noun phrases with kinship termsˈmamma ˈmɛjə mamma mia
ˈmammə-tə mamma-tua
la ˈmamma ˈsɛjə la mamma sua
ˈpatrə-mə padre-mio
ˈpatrə-tə padre-tuo
lu ˈpatrə ˈsi il padre-suo
ˈfijjə-mə lə ˈfijjə-mə figlio-mio – i figli-miei
ˈfijjə-tə lə ˈfijjə-tə figlio-tuo – i figli-tuoi
lə ˈfijjə ˈmi/ˈti i figli miei/ tuoi
lu ˈfijjə (si) lə ˈfijjə ˈsi il figlio (suo)
lu ˈfijjə ˈnuəʃtrə lə ˈfijjə ˈnuəʃtrə il figlio nostro
lu ˈfijə ˈsi il figlio loro
ˈfratə-mə lə ˈfriətə-mə fratello-mio – i fratelli-miei
ˈfratə-tə lə ˈfriətə-tə fratello-tuo – i fratelli-tuoi
lu fratə ˈsi lə ˈfriətə ˈsi il fratello (suo)
lu fratə ˈnuəstrə/ ˈvuəstrə lə ˈfriətə ˈnuəstrə/ ˈvuəstrə il fratello nostro/vostro
lu fratə ˈsi lə ˈfriətə ˈsi il fratello loro
ˈsɔrə-mə lə ˈsɔrə-mə sorella-mia – le sorelle-mie
ˈsɔrə-tə lə ˈsɔrə-tə sorella-tua – le sorelle-tue
la ˈso:rə (ˈsɛjə) lə ˈso:rə ˈsɛjə la sorella (sua) Example No. 14 8.3.4. Configurations that block the specialized treatment of the kinship termˈpatrə-mə (ˈmi) padre-mio mio
ˈfijjə-ma (ˈmɛjə) figlia-mia mia
ˈfijjə-ta (ˈtɛjə) figlia-tua tua
ˈfijjə-mə (ˈmi) figlio-mio mio
ˈsɔr-ma ˈmeja lə səˈrur-mə ˈmejə sorella-mia mia – le sorelle-mie mie
ˈsɔr-da-ta ˈteja sorella-tua-tua tua Example No. 15 lə trə fˈfijjə ˈti i tre figli-tuoi
lə trə fˈfijjə-tə le tre figlie-tue
du ˈfriətə-mə due fratelli-miei
du ˈsɔrə-mə due sorelle-mie Example No. 16 nu ˈfijə ˈmi un figlio mio
nu ˈɔndrə ˈfijjə ˈmi un altro figlio mio
lu ˈaldrə ˈfijjə ˈti l'altro figlio tuo
kulˈl aldrə ˈfijə-mə quell'altro figlio-mio Example No. 17 8.3.5. The partitiveu ˈprimə ˈfijjə ˈmi il primo figlio mio
kəla bˈbɛlla ˈfijjə ˈtɛjə quella bella figlia tua
lu primə ˈfijjə ˈmi il primo figlio mio Example No. 18 ˈunə də lə ˈfijjə-mə uno dei figli-miei
nu ˈɔndrə də lə ˈfijjə-mə un altro dei figli-miei |