| Civitaluparella | |
| 2 | The Subject 2.8. Analytic morphology of impersonal/plural 2.8.5. Analytic morphology of impersonal/plural Example No. 1 a. ˈkillə ommə ˈdɔrməquelli HOMO dorme (=dormono)
ts ommə arˈra:və si HOMO lava (=lavano)
m ommə ˈvaitə mi HOMO vede (=vedono)
tʃ ommə ʃta ˈtʃiərtə ˈkɛ:nə ci HOMO sta (=sono) certi cani
b. ˈkillə ommə durˈmi:təquelli HOMO (=hanno) dormito
ts ommə rraˈvɛ:tə si HOMO(=sono) lavati
ommə məˈnu:tə ˈtʃiərtə ˈuəmmənə HOMO (=sono) venuti certi uomini
ˈkillə m ommə caˈmɛ:tə quelli mi HOMO (=hanno) chiamati
nə mm ommə ˈvistə non mi HOMO (=hanno) visto
(ommə) aˈvai məˈnu:tə HOMO aveva (=erano) venuti
(ommə) aˈvai maɲˈɲɛ:tə HOMO aveva (=avevano) mangiati
b'. ˈkillə a durˈmi:təquelli ha(nno) dormito
ts e rraˈvɛ:tə si è (=sono) lavati
e mməˈnu:tə ˈtʃiərtə ˈuəmmənə è (=sono) venuti certi uomini
c. ˈkissə (ommə) ɣa paˈurəloro HOMO ha (=hanno) paura
ˈkissə (ommə) ɣe kkunˈtiəndə loro HOMO è (=sono) contenti |
| 3 | The Structure of the Complementizer: Interrogative, Relative Clauses, and Aspects of Subordination 3.3. Data on complementizers and their distribution Example No. 2 a. ˈm ommə ˈdittə ka ve dəˈmanəmi hanno detto che viene domani
a'. ji ˈpɛndzə kə ve dəˈmanəio penso che viene domani
vəˈlessə kə məˈnessə dəˈmanə vorrei che venisse domani
mə nə sɔ ˈji:tə ˈprimə kə ˈissə məˈnivə me ne sono andato prima che lui veniva
ˈdɔppə kə ˈissə e mməˈnu:tə dopo che lui è venuto
b. ɛ kˈkwillə kə vˈvaitə ˈsɛmbrəè quello che vedo sempre
kə mmə ˈcamə ˈsɛmbrə→che mi chiama sempre
c. ki ˈve?chi viene?
ˈdi-mmə ki ˈve dimmi chi viene
nən ˈtsattʃə ki aj a caˈma non so chi ho a chiamare
d. kə fˈfɛ?che fai?
ˈdi-mmə kə fˈfɛ dimmi che fai
nən ˈtsattʃə k aj a ˈfa non so che ho a fare |
| 4 | The Object 4.3. "t" and "ts" reflexives 4.3.3. "t" and "ts" reflexives Example No. 3 4.4. Dative and accusative/partitive combinationsa. m arˈra:vəmi lavo, etc.
t arˈrɛ:və
ts arˈra:və
ts arraˈva:mə
v arraˈva:tə
ts (ommə) arˈravə
b. ˈlo:kə tsə ˈdɔrmə bˈbo:nəlà si dorme bene
ˈkwillə tsə vaitə sɛmbrə pasˈsa lui si vede sempre passare
ˈkillə tsə (ommə) vaitə sɛmbrə pasˈsa loro si (pl) vedono sempre passare
tsə nə ˈpiʎʎə ˈdu se ne piglia due
jə tsə da ˈsɛmbrə radˈdʒo:nə gli si dà sempre ragione
jə tsə nə ˈda ˈtrɔppə gli se ne dà troppo
c. jə da ˈkweʃtəgli/ ci dà questo
tʃə lə ˈmettə ce lo mette
tʃə ˈmettə lu ˈsa:lə ci metto il sale 4.4.1. Dative and accusative/partitive combinations Example No. 4 b. lə sɔ caˈmɛtəli/le sono (=ho) chiamati/e
lu sɔ caˈmatə lo sono (=ho) chiamato
c. ˈissə mə da ˈkweʃtəlui mi dà questo, etc.
tə da ˈkweʃtə
jə da ˈkweʃtə
jə da ˈkweʃtə
və da ˈkweʃtə
d. ˈissə mə lə ˈdalui me lo dà, etc.
tə lə ˈda
jə lə ˈda
jə lə ˈda
və lə ˈda
e. ˈissə mə nə ˈda dˈdului me ne dà due, etc.
tə nə ˈda dˈdu
jə nə ˈda dˈdu
jə nə ˈda dˈdu
və nə ˈda dˈdu
ˈissə tsə nə ˈpiʎʎə dˈdu lui se ne prende due
f. tʃə ˈmettə lu ˈsa:ləci mette il sale
tʃə lə ˈmettə ce lo mette |
| 7 | Aspectual and Modal Structures 7.4. Appearance of adverbial elements between clitic and verb 7.4.1. Appearance of adverbial elements between clitic and verb Example No. 5 a. nə mˈm ommə cu ˈvaitənon mi HOMO più vede (=non mi vedono più) |
| 8 | The Noun Phrase 8.1. The possessive 8.1.1. The possessive Example No. 6 8.3. Special treatment of kinship termsa. la ˈsɛddʒa nova ˈmela sedia nuova mia Example No. 7 8.3.4. Configurations that block the specialized treatment of the kinship termˈfiʎʎə-mə lə ˈfiʎʎa ˈmiə figlio-mio – i figli miei - figlia-mia – le figlie mie
ˈfiʎʎə-tə lə ˈfiʎʎa ˈtiə figlio-tuo – i figli tuoi - figlia-tua – le figlie tue
lə ˈfiʎʎa ˈsiə i figli suoi – le figlie sue
la ˈfiʎʎə ˈsajə la figlia sua
lu ˈfiʎʎə ˈnɔʃtrə/vɔʃtrə lə ˈfiʎʎə ˈnuəʃtrə/ ˈvuəʃtrə il figlio nostro/vostro Example No. 8 nu ˈfiʎʎə ˈme un figlio mio
nu andrə ˈfiʎʎə ˈte un altro figlio tuo |