| S.Pietro a Maida | |
| 3 | The Structure of the Complementizer: Interrogative, Relative Clauses, and Aspects of Subordination 3.3. Data on complementizers and their distribution Example No. 1 3.11. The subjunctive instead of the infinitive. The inflected infinitivea. mi ˈðissɛru ka ˈvɛnɛ ðɔˈmanɛmi dissero che viene domani
ˈkriju ka ˈvɛnɛ credo che viene
a'. nɛʃˈʃivi ˈðɔppu ki iɖɖu ˈvinnɛuscii dopo che lui venne
b. ɛ kˈkiɖɖu ki mmi ˈcamaè quello che mi chiama
ki bˈbiju ˈsɛmprɛ→che vedo sempre
ki ɲtʃi ðuˈnai li ˈsɔrdi→che gli detti i soldi
c. ku ˈvɛnɛ?chi viene?
ˈdi-mmi ku ˈvɛnɛ dimmi chi viene
d. ki fˈfai?che fai?
ˈdi-mmi ki fˈfai dimmi che fai
nɔn ˈsattʃu ki aju dɛ ˈharɛ non so che ho di fare Example No. 2 a. ku ˈkriði ka mmu ˈvɛnɛ?chi credi che Prt viene?
b. nɔn ˈsattʃu a kku mu ˈcamunon so a chi Prt chiamo
nɔn sai ˈðuvɛ mu ˈðuɐrmi non so dove Prt dormo
mi duˈmandu ku mu ˈvɛnɛ mi domando chi Prt viene
c. ˈkriði ka ku mmu ˈvɛnɛ?credi che chi Prt viene? Example No. 3 a. lu ˈpuɐttsu caˈmarɛlo posso chiamare
pɔ ccɔˈvirɛ può piovere Example No. 4 a. si kunˈtiɐntu ku mmu ˈvɛnɛ?sei contento che Prt viene?
b. nɔn ˈsanu a kku mu ˈcamanunon sanno a chi Prt chiamano
c. ˈkriði ka ku mmu ˈvɛnɛ?credi che chi Prt viene? Example No. 5 a. ˈvuɐɟɟu mu lu ˈvijjuvoglio Prt lo vedo(=vederlo)
a mmu ti ˈcama ha Prt ti chiama(=da chiamarti)
ˈvuɐɟɟu pɛ mmu mi ˈcama voglio per Prt mi chiama
d. ˈvinni mu ti ˈvijjuvenni Prt ti vedo(=a vederti)
e. ˈmiɐɟɟu (nɔm)mu ˈvɛnɛmeglio non Prt mi vede
ˈsuɲɲu kunˈtiɐntu pɛ mmu ˈviɐni sono contento per Prt vieni
ɲtʃi ˈðissi pɛ mmu lu ˈcama gli dissi per Prt lo chiama(=di chiamarlo)
nɛʃˈʃivi ˈprima pɛ mmu ˈvɛnɛ uscii prima per Prt viene Example No. 6 mu ˈvɛnɛnu! Prt vengono(=vengano)
nɔ mmu ˈvɛnɛnu non Prt vengono(=vengano) Example No. 7 nɛʃˈʃivi prima ka ˈiɖɖu mmu ˈvɛnɛ uscii prima che lui Prt viene
ˈsuɲɲu kunˈtiɐntu ˈiɖɖu nɔ mmu ˈvɛnɛ sono contento lui non Prt viene
nɔn ˈsannu ˈiɖɖi a kku mu ˈcamanu non sanno loro a chi Prt chiamano
a kku mu ˈcamanu ˈiɖɖi→a chi Prt chiamano loro
ˈvuɐɟɟu ˈfratɛ-tta mu mi ˈcama voglio fratello-tuo Prt mi chiama
ˈiɖɖu pɛ mmu vɛnɛ→lui per Prt viene Example No. 8 (nɔ) mmu ˈvɛnɛnu! non Prt vengono(=vengano) Example No. 9 ɲtʃi pruminˈtivi ka ˈviɐɲɲu gli promisi che vengo Example No. 10 ˈsuɲɲu kunˈtiɐntu pɛ nnɔ mmu ˈviɐni sono contento per non Prt vieni
ɲtʃi ˈðissi pɛ nnɔ mmu lu ˈcama gli dissi per non Prt lo chiama
ˈvuɐɟɟu pɛ nnɔ mmu mi ˈcama voglio per non Prt mi chiama Example No. 11 vɔˈlia mu lu ˈvijju volevo Prt lo vedo
ˈvinni mu ti ˈvijju venni Prt ti vedo Example No. 12 3.11.1. Analysis of the dataˈvuɐɟɟu pɛ nnɔ mm u ˈcama voglio per non Prt lo chiama
si kunˈtiɐntu ku nɔ mmu ˈvɛnɛ? sei contento che non Prt viene? Example No. 13 nɔn ˈsanu ˈiɖɖi a kku mu ˈcamanu non sanno loro a chi Prt chiamano
* nɔn ˈsanu a kku ˈiɖɖi mu ˈcamanu non sanno a chi loro Prt chiamano
nɔn sai ˈtu ˈduvɛ pɛ mmu ˈðuɐrmi non sai tu dove per Prt dormi
* nɔn sai ˈduvɛ ˈtu mu ˈðuɐrmi non sai dove tu Prt dormi |
| 4 | The Object 4.2. The order of the clitic string with respect to impersonal/reflexive Example No. 14 4.3. Systems of reflexive inflectioni. ˈɖɖa si ˈðɔrmɛ bˈbuɐnulà si dorme bene
ii. a. ˈiɖɖu si ˈviðɛ ˈsɛmphrɛ ki pˈpassalui si vede sempre che passa
ˈiɖɖi si ˈviðɛnu ˈsɛmphrɛ ki pˈpassanu loro si vedono sempre che passano
b. ˈiɖɖu si lu kˈkhatthalui se lo compra
c. si nd akˈkhattha nu ˈparuse ne compra un paio Example No. 15 4.5. The use of "ci" instead of dative in nexuses with accusative/partitivemi ˈlavu
ti ˈlavi
si ˈlava
ni laˈvamu
vi laˈvati
si ˈlavanu 4.5.3. The use of "ci" instead of dative in nexuses with accusative/partitive Example No. 16 4.9. Prepositional objects and other prepositional complementsb. ˈiɖɖu lu/ la/ li ˈcamalui lo/ la/ li-le chiama
nda ˈviju nu ˈparu ne vedo un paio
l avia caˈmatu lo/ la/ li/ le aveva camato/a/i/e
ˈmiɐnti-lu kˈka mettilo qua
c. ˈiɖɖu mi ˈðuna ˈkistului mi dà questo, etc.
ti ˈðuna ˈkistu
li/ ɲtʃi ˈðuna ˈkistu
ni ˈðuna ˈkistu
d. ˈiɖɖu mi lu ˈðunalui me lo dà, etc.
ti lu ˈðuna
ɲtʃi lu ˈðuna
ni lu ˈðuna
vi lu ˈðuna
ðuna-ˈmi-lu dammelo
ðuna-ɲˈtʃi-lu daglielo
ðunati-ˈmi-lu datemelo
e. ˈiɖɖu mi nda ˈðunalui me ne dà, etc.
ti nda ˈðuna
ɲtʃi nda ˈðuna
ni nda ˈðuna
f. ɲtʃi ˈmiɐnthu lu ˈsalɛci metto il sale
ɲtʃi lu ˈmiɐnthu ce lo metto Example No. 17 4.9.2. "Loismo" and "leismo"a. ˈiɖɖu caˈmau a mˈmialui chiamò a me
a ˈiɖɖu …a lui
a fˈfratɛ-ta …a fratello-tuo
a lu ˈfratɛ …al fratello
(a) kˈkiɖɖa ˈhimmina …a quella donna
(a) lu hiɟˈɟualu …al figliolo
(a) na ˈhimmina …a una donna
(a) lu ˈkanɛ …al cane
nɔɲ caˈmau a nˈnuɖɖu non chiamò a nessuno
a kku ˈcami? a chi chiami?
b. ˈmianti ˈkistu kˈkametti questo qua
ˈvittɛ la ˈkasa vide la casa Example No. 18 a. ˈiɖɖu lu/ la/ li ˈparralui lo/la/li parla
ɲtʃi ˈparra ci parla
mi ˈparra mi parla
ˈparra a mˈmia/ a ˈiɖɖu parla a me/a lui
b. ˈiɖɖu lu/ la/ li / mi ˈcamalui lo/la/li/mi chiama
ˈcama a mˈmia/ a ˈiɖɖu chiama a me/a lui |
| 5 | The Auxiliary 5.8. Varieties with only "avere" without participle agreement. 5.8.1. Varieties with only "avere" without participle agreement. Example No. 19 b. aˈvia bbɛˈnutu/ ddɔrˈmutu/ ccaˈmatu…avevo venuto/dormito/lavato, etc.
aˈvivi vɛˈnutu / ðɔrˈmutu/ caˈmatu…
aˈvia bbɛˈnutu / ddɔrˈmutu/ ccaˈmatu…
aˈviamu vɛˈnutu/ dɔrˈmutu/ caˈmatu…
aˈvivivu vɛˈnutu/ dɔrˈmutu/ caˈmatu…
aˈvianu vɛˈnutu/ dɔrˈmutu/ caˈmatu…
m aˈvia llaˈvatu mi avevo lavato
t avivi laˈvatu
s aˈvia llaˈvatu
n aˈviamu laˈvatu
v aˈvivivu laˈvatu
s aˈvianu laˈvatu |
| 6 | Negation and Adverbs 6.1. Three types of sentential negation Example No. 20 nɔɲ caˈmau (a) nˈnuɖɖu non camò (a) nessuno Example No. 21 nɔɲ caˈmau (a) nˈnuɖɖu non chiamò (a) nessuno |
| 7 | Aspectual and Modal Structures 7.2. Imperative and negative imperative Example No. 22 a.-ii. ðuna-ɲˈtʃi-luda-cce(=glie)-lo
v. ðunati-ˈmi-ludate-me-lo
a' ii. nuɲ tʃ u ðu ˈnarɛ non ce(=glie)-lo dare
v. nu mm u: ðuˈnatinon me lo date
c. lu/ la/ li ˈcamulo/ la/ li-le chiamo |