S.Pietro a Maida

back
S.Pietro a Maida
Place: San Pietro a Maida
Province: Catanzaro
Region: Calabria
Number of examples: 22
3The Structure of the Complementizer: Interrogative, Relative Clauses, and Aspects of Subordination
3.3. Data on complementizers and their distribution
Example No. 1
a.
mi ˈðissɛru ka ˈvɛnɛ ðɔˈmanɛ
mi dissero che viene domani
ˈkriju ka ˈvɛnɛ
credo che viene
a'.
nɛʃˈʃivi ˈðɔppu ki iɖɖu ˈvinnɛ
uscii dopo che lui venne
b.
ɛ kˈkiɖɖu ki mmi ˈcama
è quello che mi chiama
ki bˈbiju ˈsɛmprɛ→che vedo sempre
ki ɲtʃi ðuˈnai li ˈsɔrdi→che gli detti i soldi
c.
ku ˈvɛnɛ?
chi viene?
ˈdi-mmi ku ˈvɛnɛ
dimmi chi viene
d.
ki fˈfai?
che fai?
ˈdi-mmi ki fˈfai
dimmi che fai
nɔn ˈsattʃu ki aju dɛ ˈharɛ
non so che ho di fare

3.11. The subjunctive instead of the infinitive. The inflected infinitive
Example No. 2
a.
ku ˈkriði ka mmu ˈvɛnɛ?
chi credi che Prt viene?
b.
nɔn ˈsattʃu a kku mu ˈcamu
non so a chi Prt chiamo
nɔn sai ˈðuvɛ mu ˈðuɐrmi
non so dove Prt dormo
mi duˈmandu ku mu ˈvɛnɛ
mi domando chi Prt viene
c.
ˈkriði ka ku mmu ˈvɛnɛ?
credi che chi Prt viene?

Example No. 3
a.
lu ˈpuɐttsu caˈmarɛ
lo posso chiamare
pɔ ccɔˈvirɛ
può piovere

Example No. 4
a.
si kunˈtiɐntu ku mmu ˈvɛnɛ?
sei contento che Prt viene?
b.
nɔn ˈsanu a kku mu ˈcamanu
non sanno a chi Prt chiamano
c.
ˈkriði ka ku mmu ˈvɛnɛ?
credi che chi Prt viene?

Example No. 5
a.
ˈvuɐɟɟu mu lu ˈvijju
voglio Prt lo vedo(=vederlo)
a mmu ti ˈcama
ha Prt ti chiama(=da chiamarti)
ˈvuɐɟɟu pɛ mmu mi ˈcama
voglio per Prt mi chiama
d.
ˈvinni mu ti ˈvijju
venni Prt ti vedo(=a vederti)
e.
ˈmiɐɟɟu (nɔm)mu ˈvɛnɛ
meglio non Prt mi vede
ˈsuɲɲu kunˈtiɐntu pɛ mmu ˈviɐni
sono contento per Prt vieni
ɲtʃi ˈðissi pɛ mmu lu ˈcama
gli dissi per Prt lo chiama(=di chiamarlo)
nɛʃˈʃivi ˈprima pɛ mmu ˈvɛnɛ
uscii prima per Prt viene

Example No. 6
mu ˈvɛnɛnu!
Prt vengono(=vengano)
nɔ mmu ˈvɛnɛnu
non Prt vengono(=vengano)

Example No. 7
nɛʃˈʃivi prima ka ˈiɖɖu mmu ˈvɛnɛ
uscii prima che lui Prt viene
ˈsuɲɲu kunˈtiɐntu ˈiɖɖu nɔ mmu ˈvɛnɛ
sono contento lui non Prt viene
nɔn ˈsannu ˈiɖɖi a kku mu ˈcamanu
non sanno loro a chi Prt chiamano
a kku mu ˈcamanu ˈiɖɖi→a chi Prt chiamano loro
ˈvuɐɟɟu ˈfratɛ-tta mu mi ˈcama
voglio fratello-tuo Prt mi chiama
ˈiɖɖu pɛ mmu vɛnɛ→lui per Prt viene

Example No. 8
(nɔ) mmu ˈvɛnɛnu!
non Prt vengono(=vengano)

Example No. 9
ɲtʃi pruminˈtivi ka ˈviɐɲɲu
gli promisi che vengo

Example No. 10
ˈsuɲɲu kunˈtiɐntu pɛ nnɔ mmu ˈviɐni
sono contento per non Prt vieni
ɲtʃi ˈðissi pɛ nnɔ mmu lu ˈcama
gli dissi per non Prt lo chiama
ˈvuɐɟɟu pɛ nnɔ mmu mi ˈcama
voglio per non Prt mi chiama

Example No. 11
vɔˈlia mu lu ˈvijju
volevo Prt lo vedo
ˈvinni mu ti ˈvijju
venni Prt ti vedo

Example No. 12
ˈvuɐɟɟu pɛ nnɔ mm u ˈcama
voglio per non Prt lo chiama
si kunˈtiɐntu ku nɔ mmu ˈvɛnɛ?
sei contento che non Prt viene?

3.11.1. Analysis of the data
Example No. 13
nɔn ˈsanu ˈiɖɖi a kku mu ˈcamanu
non sanno loro a chi Prt chiamano
* nɔn ˈsanu a kku ˈiɖɖi mu ˈcamanu
non sanno a chi loro Prt chiamano
nɔn sai ˈtu ˈduvɛ pɛ mmu ˈðuɐrmi
non sai tu dove per Prt dormi
* nɔn sai ˈduvɛ ˈtu mu ˈðuɐrmi
non sai dove tu Prt dormi

4The Object
4.2. The order of the clitic string with respect to impersonal/reflexive
Example No. 14
i.
ˈɖɖa si ˈðɔrmɛ bˈbuɐnu
là si dorme bene
ii.
a. ˈiɖɖu si ˈviðɛ ˈsɛmphrɛ ki pˈpassa
lui si vede sempre che passa
ˈiɖɖi si ˈviðɛnu ˈsɛmphrɛ ki pˈpassanu
loro si vedono sempre che passano
b.
ˈiɖɖu si lu kˈkhattha
lui se lo compra
c.
si nd akˈkhattha nu ˈparu
se ne compra un paio

4.3. Systems of reflexive inflection
Example No. 15
mi ˈlavu
ti ˈlavi
si ˈlava
ni laˈvamu
vi laˈvati
si ˈlavanu

4.5. The use of "ci" instead of dative in nexuses with accusative/partitive
4.5.3. The use of "ci" instead of dative in nexuses with accusative/partitive
Example No. 16
b.
ˈiɖɖu lu/ la/ li ˈcama
lui lo/ la/ li-le chiama
nda ˈviju nu ˈparu
ne vedo un paio
l avia caˈmatu
lo/ la/ li/ le aveva camato/a/i/e
ˈmiɐnti-lu kˈka
mettilo qua
c.
ˈiɖɖu mi ˈðuna ˈkistu
lui mi dà questo, etc.
ti ˈðuna ˈkistu
li/ ɲtʃi ˈðuna ˈkistu
ni ˈðuna ˈkistu
d.
ˈiɖɖu mi lu ˈðuna
lui me lo dà, etc.
ti lu ˈðuna
ɲtʃi lu ˈðuna
ni lu ˈðuna
vi lu ˈðuna
ðuna-ˈmi-lu
dammelo
ðuna-ɲˈtʃi-lu
daglielo
ðunati-ˈmi-lu
datemelo
e.
ˈiɖɖu mi nda ˈðuna
lui me ne dà, etc.
ti nda ˈðuna
ɲtʃi nda ˈðuna
ni nda ˈðuna
f.
ɲtʃi ˈmiɐnthu lu ˈsalɛ
ci metto il sale
ɲtʃi lu ˈmiɐnthu
ce lo metto

4.9. Prepositional objects and other prepositional complements
Example No. 17
a.
ˈiɖɖu caˈmau a mˈmia
lui chiamò a me
a ˈiɖɖu
…a lui
a fˈfratɛ-ta
…a fratello-tuo
a lu ˈfratɛ
…al fratello
(a) kˈkiɖɖa ˈhimmina
…a quella donna
(a) lu hiɟˈɟualu
…al figliolo
(a) na ˈhimmina
…a una donna
(a) lu ˈkanɛ
…al cane
nɔɲ caˈmau a nˈnuɖɖu
non chiamò a nessuno
a kku ˈcami?
a chi chiami?
b.
ˈmianti ˈkistu kˈka
metti questo qua
ˈvittɛ la ˈkasa
vide la casa

4.9.2. "Loismo" and "leismo"
Example No. 18
a.
ˈiɖɖu lu/ la/ li ˈparra
lui lo/la/li parla
ɲtʃi ˈparra
ci parla
mi ˈparra
mi parla
ˈparra a mˈmia/ a ˈiɖɖu
parla a me/a lui
b.
ˈiɖɖu lu/ la/ li / mi ˈcama
lui lo/la/li/mi chiama
ˈcama a mˈmia/ a ˈiɖɖu
chiama a me/a lui

5The Auxiliary
5.8. Varieties with only "avere" without participle agreement.
5.8.1. Varieties with only "avere" without participle agreement.
Example No. 19
b.
aˈvia bbɛˈnutu/ ddɔrˈmutu/ ccaˈmatu…
avevo venuto/dormito/lavato, etc.
aˈvivi vɛˈnutu / ðɔrˈmutu/ caˈmatu…
aˈvia bbɛˈnutu / ddɔrˈmutu/ ccaˈmatu…
aˈviamu vɛˈnutu/ dɔrˈmutu/ caˈmatu…
aˈvivivu vɛˈnutu/ dɔrˈmutu/ caˈmatu…
aˈvianu vɛˈnutu/ dɔrˈmutu/ caˈmatu…
m aˈvia llaˈvatu
mi avevo lavato
t avivi laˈvatu
s aˈvia llaˈvatu
n aˈviamu laˈvatu
v aˈvivivu laˈvatu
s aˈvianu laˈvatu

6Negation and Adverbs
6.1. Three types of sentential negation
Example No. 20
nɔɲ caˈmau (a) nˈnuɖɖu
non camò (a) nessuno

Example No. 21
nɔɲ caˈmau (a) nˈnuɖɖu
non chiamò (a) nessuno

7Aspectual and Modal Structures
7.2. Imperative and negative imperative
Example No. 22
a.-ii.
ðuna-ɲˈtʃi-lu
da-cce(=glie)-lo
v.
ðunati-ˈmi-lu
date-me-lo
a' ii. nuɲ tʃ u ðu ˈnarɛ
non ce(=glie)-lo dare
v.
nu mm u: ðuˈnati
non me lo date
c.
lu/ la/ li ˈcamu
lo/ la/ li-le chiamo