| Gallo Matese | |
| 2 | The Subject 2.2. The null subject parameter: introduction Example No. 1 i. r addʒ arraˈpiərtəl'ho aperto
ii. mə ˈfau ˈmɒ lə rə ˈpiətəmi fanno male i piedi
iii. ki ttə ˈkri:ðə ka ˈvɛ?chi credi che venga? |
| 3 | The Structure of the Complementizer: Interrogative, Relative Clauses, and Aspects of Subordination 3.3. Data on complementizers and their distribution Example No. 2 3.4. Other complementizer systemsa. m au ˈdittə ka ˈvɛ kˈkrajəmi hanno detto che viene domani
nə ˈɣɛʃʃə ka ˈcɔ:və non esco che piove
a'. ˈpɛntsə ku vˈvɛ kwann ɛ ˈkrajəpenso che viene quando è domani
ˈvɔʎʎə ku vˈvɛ ˈkrajə voglio che viene domani
ɛ mˈmɛʎʎə ku vˈvje è meglio che vieni
sɔ ʃˈʃuta ˈprima ku mməˈnissə sono uscita prima che venisse
ˈðɔppə ku ɛ mməˈnutə→dopo che è venuto
b. ɛ kˈkiʎʎə ku vˈveu ˈsɛmbəè quello che lo vedo sempre
ku mmə ˈcɔma ˈsɛmbə→che mi chiama sempre
ku ssɔ ˈðatə rə ˈsjɔldə→che ho dato i soldi
dʒuˈannə ku ɛ n aˈmiku… Gianni, che è un amico…
c. ki ˈvɛ?chi viene?
a kˈki ˈcɔ:mə? a chi chiami?
ˈdi-mmə ki ˈvɛ dimmi chi viene
nən ˈtsattʃə a kki caˈmɔ non so a chi chiamare
d. kwe sˈtai a ˈfɔ?cosa stai a fare?
ˈdi-mmə kwe fˈfajə dimmi cosa fai
nən ˈtsattʃə kwe fˈfɔ non so cosa fare
e. kwe kaˈmisja ˈvuəjə?che camicia vuoi?
kwe ˈɔmmənə ˈviðə? che uomo vedi? 3.4.3. Other complementizer systems Example No. 3 nən ˈtɛŋgu nəˈjɛntə kwe dˈdɔ/ kwe maɲˈnɔ non ho niente che dare/ cosa mangiare
cf. nən ˈtɛŋgu nəˈjɛntə da ˈdɔ/ da maɲˈnɔnon ho niente da dare/ da mangiare
nə ˈlibbrə da ˈlɛddʒə un libro da leggere |
| 4 | The Object 4.3. Systems of reflexive inflection Example No. 4 4.5. The use of "ci" instead of dative in nexuses with accusative/partitivemə ˈla:və
tə ˈla:və
sə ˈla:və
nə laˈvɔ:mə
və laˈva:tə
sə ˈlavənə 4.5.3. The use of "ci" instead of dative in nexuses with accusative/partitive Example No. 5 4.9. Prepositional objects and other prepositional complementsb. rə camɔməlo/li chiamiamo
c. mə dɔ ˈkeʃtəmi dà questo, etc.
tə dɔ ˈkeʃtə
rə dɔ ˈkeʃtə
tʃə/ nə dɔ ˈkeʃtə
və dɔ ˈkeʃtə
d. mə lə ˈðɔme lo/li dà, etc.
tə lə ˈðɔ
tʃə lə ˈðɔ
nə/ tʃə lə ˈðɔ
və lə ˈðɔ
e. mə nə ˈðɔ ˈðojəme ne dà due
tʃə nə ˈðɔ ˈðojə glie/ce ne dà due
f. tʃə lə ˈmettəce lo/li metto
tʃə ˈkreu ci credo Example No. 6 a. ɣɛ ˈcɒ:mə a tˈteio chiamo a te
a mmaˈritə-mə … a marito-mio
a kˈkiʎʎə ɣwaʎˈʎo:nə … a quel ragazzo
a nə ɣwaʎˈʎo:nə … a un ragazzo
nə ˈcɒ:mə a nnəʃˈʃu:nə non chiamo a nessuno
a kˈki ˈcɒ:mə a chi chiami?
b. ˈaddʒə caˈmɒ:tə ru ˈkuɒnəho chiamato il cane |
| 5 | The Auxiliary 5.5. Choice of the auxiliary depending on person, tense and mood Example No. 7 5.6. Analysis of dialects with auxiliary choice depending on persona. addʒə/sɔ dərmu:tə / mməˈnu:tə/laˈva:tə rə ˈpjɔnnəho/sono dormito/venuto/lavato i panni
si dərmu:tə / mməˈnu:tə/laˈva:tə rə ˈpjɔnnə sei dormito/venuto/lavato i panni
ɛ dərmu:tə / mməˈnu:tə/laˈva:tə rə ˈpjɔnnə è dormito/venuto/lavato i panni
se:mə dərmu:tə / mməˈnu:tə/laˈva:tə rə ˈpjɔnnə siamo dormito/venuto/lavato i panni
se:tə dərmu:tə / mməˈnu:tə/laˈva:tə rə ˈpjɔnnə siete dormito/venuto/lavato i panni
au/sɔ dərmu:tə / mməˈnu:tə/laˈva:tə rə ˈpjɔnnə hanno/sono dormito/venuto/lavato…
m addʒə/sɔ laˈva:tə mi ho/sono lavato
tə sə laˈva:tə ti sei lavato
s ɛ laˈva:tə si è lavato
nə se:mə laˈva:tə ci siamo lavato
və se:tə laˈva:tə vi siete lavato
s au/sɔ laˈva:tə si hanno/sono lavato
s au kuˈpɛrtə/ kuˈpiərtə si hanno coperte/coperti
b. ɛva laˈva:tə (rə ˈpjɔnnə)/ˈdərˈmu:tə/məˈnu:təero lavato i panni/dormito/venuto
iəvə laˈva:tə (rə ˈpjɔnnə)/ˈdərˈmu:tə/məˈnu:tə, etc.
ɛva laˈva:tə (rə ˈpjɔnnə)/ˈdərˈmu:tə/məˈnu:tə
aˈvɒ:mə laˈva:tə (rə ˈpjɔnnə)/ˈdərˈmu:tə/məˈnu:tə
aˈva:tə laˈva:tə (rə ˈpjɔnnə)/ˈdərˈmu:tə/məˈnu:tə
ˈɣɛvanə laˈva:tə (rə ˈpjɔnnə)/ˈdərˈmu:tə/məˈnu:tə
cf. ɛva kunˈtiəntəero contento, etc.
iəvə kunˈtiəntə
ɛva kunˈtiəntə
aˈvɒ:mə kunˈtiəntə
aˈva:tə kunˈtiəntə
ˈɣɛvanə kunˈtiəntə
l aˈveva (d)a ˈfɒ / lə təˈneva da ˈfɒ l'avevo/ lo tenevo da fare, etc.
l aˈvivə (d)a ˈfɒ
l aˈveva (d)a ˈfɒ
l avaˈvɒ:mə (d)a ˈfɒ
l avaˈvatə (d)a ˈfɒ
l aˈvevanə (d)a ˈfɒ
c. fossə dərˈmu:tə/məˈnu:tə/mə laˈva:tə (rə ˈpjɔnnə)fossi dormito/venuto/lavato i panni
fussə dərˈmu:tə/məˈnu:tə/mə laˈva:tə (rə ˈpjɔnnə), etc.
fossə dərˈmu:tə/məˈnu:tə/mə laˈva:tə (rə ˈpjɔnnə)
fosˈsɒ:mə dərˈmu:tə/məˈnu:tə/mə laˈva:tə (rə ˈpjɔnnə)
fosˈsa:tə dərˈmu:tə/məˈnu:tə/mə laˈva:tə (rə ˈpjɔnnə)
ˈfossənə dərˈmu:tə/məˈnu:tə/mə laˈva:tə (rə ˈpjɔnnə)
aˈvessə dərˈmu:tə/məˈnu:tə/mə laˈva:tə (rə ˈpjɔnnə) avessi dormito/venuto/lavato i panni
avasˈsɒmə dərˈmu:tə/məˈnu:tə/mə laˈva:tə (rə ˈpjɔnnə) avessimodormito/venuto/lavato i panni
avasˈse:tə/avasˈsa:tə dərˈmu:tə/məˈnu:tə/mə laˈva:tə (rə ˈpjɔnnə) aveste dormito/venuto/lavato i panni
avessənə dərˈmu:tə/məˈnu:tə/mə laˈva:tə (rə ˈpjɔnnə) avessero dormito/venuto/lavato i panni Example No. 8 5.6.2. Participle agreementau məˈnu:tə ji ddərˈmu:tə ho venuto e dormito Example No. 9 5.10. The existential construction and locative inaccusative constructionsˈɣessa s ɛ kuˈpiərtə rə ˈpiəðə /ru ˈkwapə lei si è coperto il piede/ il capo
ˈɣessa s ɛ kuˈpɛrtə lə ʃˈpallə lei si è coperta la spalla
semə ˈkɔtta la ˈpaʃta siamo cotta la pasta
semə ˈkuəttə rə mjakkaˈru:nə siamo cotti i maccheroni
rə sɔ kuˈpiərtə lo sono coperto
lə sɔ kuˈpɛrtə la sono coperta Example No. 10 ˈfɔrə tʃə ʃˈtau tanta ɣwaʎˈʎu:nə fuori ci stanno tanti bambini
ˈfɔrə tʃə ʃˈtau rə ɣwaʎˈʎu:nə fuori ci stanno i bambini
ˈfɔrə tʃə ʃˈta nə ɣwaʎˈʎo:nə fuori ci sta un bambino |
| 7 | Aspectual and Modal Structures 7.1. Position of the object clitic with the infinitive Example No. 11 7.2. Imperative and negative imperativea. tə sɔ ˈdittə də (nnə) rə caˈmɔti ho detto di (non) lo chiamare
b. (jɛ mˈmɛʎʎə ka rə ˈcɔmə)(è meglio che lo chiami)
c. (nən ˈtsattʃə kwe ttə ˈðitʃə)(non so che ti dice)
d. sɔ mməˈnutə pə ttə vəˈðesono venuto per ti vedere
mə nə sɔ ˈjutə pə nnən də vəˈðe me ne sono andato per non ti vedere
e. (nə) rə ˈvɔʎʎə vəˈðe(non) lo voglio vedere Example No. 12 a.-ii. ˈcɔma-rəchiama-lo
ˈdɔrmə dormi
v. caˈmɔtə-rəchiamate-lo
a'. ii. ˈnə-rə caˈmɔ non lo chiamare
nə dˈdərˈmi non dormire
v. nə-rə caˈmɔ:tənon lo chiamate |
| 8 | The Noun Phrase 8.1. The possessive 8.1.1. The possessive Example No. 13 8.3. Special treatment of kinship termsrə ˈkuanə ˈmi/si rə ˈkɒnə ˈmiəjə il cane mio/tuo Example No. 14 8.3.4. Configurations that block the specialized treatment of the kinship termmiʎˈʎɛrə-mə/-tə moglie-mia/-tua
la məʎˈʎɛrə ˈsoa la moglie sua
ˈfiʎʎə-mə/-tə figlio-mio/-tuo
rə ˈfuiʎʎə ˈmi rə ˈfiʎʎə ˈmiəjə il figlio mio
rə ˈfuiʎʎə ˈsi il figlio suo
rə ˈfuiʎʎə ˈnuəʃtrə il figlio nostro
nəˈpotə-mə nipote-mio
rə nəˈpotə ˈmi rə nəˈputə ˈmiəjə il nipote mio
ˈkaʃta-ta casa-tua Example No. 15 nu ˈfiʎʎə ˈmi un figlio mio |