| Martina Franca | |
| 3 | The Structure of the Complementizer: Interrogative, Relative Clauses, and Aspects of Subordination 3.3. Data on complementizers and their distribution Example No. 1 3.10. Relative clausesa. m annə ˈɖəttə ka tʊ ˈvi:nə ˈkrejəmi hanno detto che tu vieni domani
ˈvuɔɟɟə ka ˈkrejə ˈvi:nə voglio che domani vieni
i rəsˈsʉ:tə ˈprəmə ka vəˈnə:və ˈtə sono uscito prima che venivi tu
aɟɟə sˈsʉ:tə ˈdwɔppə ka a veˈnʉ:tə ˈtəjə ho uscito dopo che hai venuto tu
b. ˈkʉɖɖə jɛ ˈkʉɖɖə ka lu ˈwɛkə ˈsiəmprəquello è quello che lo vedo sempre
ka mə ˈcɛ:mə ˈsiəmprə→che mi chiama sempre
ka l addʒə ˈɖɛ:tə i ˈsuətə→che gli ho dato i soldi
c. tʃə ˈveinə?chi viene?
tʃə ʃta cˈcɛ:mə? chi stai chiama(ndo)?
nəɲ tʃə ˈsattʃə tʃə caˈma non ci so chi chiamare
tʃə ˈcouvə nəɲ tʃə ʃˈʃiənnə chi (=se) piove non scendo
d. tʃə ʃta fˈfə:ʃə?cosa sta fai?
nəɲ tʃə sˈsattʃə tʃə ɖˈɖəʃərə non gli so cosa dire
e. tʃə kamˈməsə ˈvu?che camicia vuoi?
pə ttʃə ˈkɔsə u ˈfə:ʃə? con che cosa lo fai?
f. tʃə ˈcouvə nəɲ tʃə ˈiəssəchi(=se) piove non esco
nə ɲtʃə ˈsattʃə tʃə ˈveinə non so se/ chi viene
nə ɲtʃ u ˈsattʃə (dʒuˈannə) tʃ a vəˈnɨ non lo so Giovanni chi(=se) deve venire
nə ɲtʃ u ˈsattʃə tʃə ll i fˈfa non lo so chi(=se) l'ho a fare Example No. 2 3.12. Aspectual constructions with finite verbsjɛ ˈkɨɖə ka lu ˈvɛkə ˈsemprə è quello che lo vedo sempre 3.12.2. Aspectual constructions with finite verbs Example No. 3 a. vɔ ˈmaɲdʒəvado mangio
vɛ mˈmaɲdʒə vai mangi
vɛ mˈmaɲdʒə va mangia
ʃə maɲˈdʒɛmə va mangiamo
ʃə maɲˈdʒɛtə va mangiate
ˈvɔnə (a) mˈmaɲdʒənə vanno (a) mangiano
u vɔ cˈcɛ:mə lo vado chiamo
naɲ tʃ u ˈvɔ cˈcɛ:mə non lo vado chiamo
ʃə mmaɲˈdʒɛ:və va mangiavo
ʃə mmaɲˈdʒø:və va mangiavi
ʃə mmaɲˈdʒɛ:və va mangiava
ʃə mmaɲˈdʒammə va mangiavamo
ʃə mmaɲˈdʒøtə va mangiavate
ʃə mmaɲˈdʒavənə va mangiavate
u stɔ cˈcɛ:mə lo sto chiamo
u stɛ cˈcə:mə lo sta chiami
u stɛ cˈcɛ:mə lo sta chiama
u stɛ ccaˈmɛ:mə lo sta chiamiamo
u stɛ ccaˈmɛ:tə lo sta chiamate
u sˈtɔnə (a) cˈcamənə lo stanno (a) chiamano
nəɲ tʃ u sˈtɔ cˈcɛ:mə non ce lo sto chiamo
u stɛ caˈmɛ:və lo sta chiamavo
u stɛ caˈmə:və lo sta chiamavi
u stɛ caˈmɛ:və lo sta chiamava
u stɛ caˈmammə lo sta chiamavamo
u stɛ caˈmavvə lo sta chiamavate
u stɛ caˈmavənə lo sta chiamavano
b. ˈstɔukə dˈdɔsto là, etc.
stɛ dˈdɔ
stɛ dˈdɔ
ˈstɛmə dˈdɔ
ˈstɛtə dˈdɔ
ˈstɔnə dˈdɔ
ˈvɔukə dˈdɔ vado là, etc.
vɛ dˈdɔ
vɛ dˈdɔ
ˈʃɛmə dˈdɔ
ˈsɛtə dˈdɔ
ˈvɔnə dˈdɔ |
| 4 | The Object 4.2. The order of the clitic string with respect to impersonal/reflexive Example No. 4 4.3. Systems of reflexive inflectioni. ˈɖɖɛ sə ˈduormə bˈbu:nəlà si dorme bene
ii. a. ˈjəɖɖə sə ˈvɛrə ˈseəmprə də pasˈsalui si vede sempre di passare
ˈlourə sə ˈviərənə ˈseəmprə də pasˈsa loro si vedono sempre di passare
b. sə l akˈkattəse lo compra
c. sə n akˈkattə ˈɖoujəse ne compra due
g. (a ˈiddu si ni ˈtɔnu asˈsai)a lui se ne danno molti
h. (sə nə ˈmiəttə ˈpəkkə)se ne mette poco Example No. 5 4.5. Reduction of dative-accusative/partitive nexus to a single cliticmə ˈlɛ:və
tə ˈlɛ:və
sə ˈlɛ:və
nə laˈvɛ:mə
və laˈvɛ:tə
sə ˈlɛvənə 4.5.1. Reduction of dative-accusative/partitive nexus to a single clitic Example No. 6 4.9. Different systems of preposition lexicalizationb. nə ˈpəɟɟə ˈdoujəne piglio due
c. mə ˈdɔnə ˈkʉssəmi danno questo, etc.
tə ˈdɔnə ˈkʉssə
lə ˈdɔnə ˈkʉssə
nə ˈdɔnə ˈkʉssə
və ˈdɔnə ˈkʉssə
də-llə ˈkʉssə ˈfattə digli questa cosa
d. m u ˈdɔnəme lo danno
t u/ a/ ələ/ i ˈdɔnə te lo/ la/ li-le danno
u/ a /lə / i ˈdɔnə (glie)lo/ la/ li-le danno
n u ˈdɔnə ce lo danno
v u ˈdɔnə ve lo danno
mə l a dˈdɛ:tə me l'ha dato
l a dˈdɛ:tə (glie)lo ha dato
ˈda-llə dallo(glie)lo
da-lˈl-ʉlə daglielo
da-mˈm-ʉ:lə dammelo
ˈdə-llə di(glie)lo
də-lˈl-ʉlə diglielo
də-nˈn-ʉlə diccelo
dəˈʃamə-lə diciamo(glie)lo
purta-lˈl-ʉlə portaglielo
ˈpurtə-mə-lə portamelo
purˈtamə-lə portiamo(glie)lo
e. mə nə ˈdɔnə ˈdoujəme ne danno due
tə nə ˈdɔnə ˈdoujə te ne danno due
nə ˈdɔnə ˈdoujə (glie)ne danno due
nə ˈdɔnə ˈdoujə (ce) ne danno due
və nə ˈdɔnə ˈdoujə ve ne danno due
f. ˈmeəttə u ˈsɛ:lə(ci) metto il sale
u ˈmeəttə (ce) lo metto 4.9.1. Different systems of preposition lexicalization Example No. 7 ˈvinə pə mˈmɛ:mə vieni per(=con) me
pə ttʃə kˈkɔsə u ˈfəʃə? con che cosa lo fai?
cf. pə tʃə ˈvi:nə?perché vieni? |
| 5 | The Auxiliary 5.8. Systems with "avere" Example No. 8 5.10. The existential construction and locative inaccusative constructionsa. i/ addʒə durˈmø:tə/ vəˈnø:təho dormito/venuto, etc.
a durˈmø:tə/ vəˈnø:tə
a durˈmø:tə/ vəˈnø:tə
ammə durˈmø:tə/ vəˈnø:tə
attə durˈmø:tə/ vəˈnø:tə
annə durˈmø:tə/ vəˈnø:tə
l i / addʒə caˈmɛ:tə lo ho chiamato, etc.
l a caˈmɛ:tə
l a caˈmɛ:tə
t ammə caˈmɛ:tə
m attə caˈmɛ:tə
m annə caˈmɛ:tə
m i/ addʒə laˈvɛ:tə mi ho lavato, etc.
t a laˈvɛ:tə
s a laˈvɛ:tə
n ammə/ɔmə laˈvɛ:tə
v attə/ ɛtə laˈvɛ:tə
s annə/ ɔnə laˈvɛ:tə
annə ˈmurtə/ ˈmuərtə aˈi:rə hanno morti/morte ieri
cf. sɔ ˈjirtə/ ˈjɛrtəsono alto, etc.
sə ˈjirtə/ ˈjɛrtə
je ˈjirtə/ ˈjɛrtə
sø:mə ˈjirtə/ ˈjɛrtə
sø:tə ˈjirtə/ ˈjɛrtə
so ˈjirtə/ ˈjɛrtə
ˈteəŋgə ˈfɛ.mə tengo fame
ˈjeəddə ˈtɛinə ˈfɛ.mə lui tiene fame
u/ a ˈteəŋgə lo/la tengo
b. ɛrə durˈmø:tə/ vəˈnø:təavevo dormito/venuto, etc.
irə durˈmø:tə/ vəˈnø:tə
ɛrə durˈmø:tə/ vəˈnø:tə
jɛrmə durˈmø:tə/ vəˈnø:tə
jirvə durˈmø:tə/ vəˈnø:tə
jɛrnə durˈmø:tə/ vəˈnø:tə
l ɛrə caˈmɛ:tə lo ero(=avevo) chiamato, etc.
m irə caˈmɛ:tə
l ɛrə caˈmɛ:tə
m iɛrnə caˈmɛ:tə mi erano(=avevano) chiamato
m ɛrə laˈvɛ:tə mi ero lavato, etc.
t irə laˈvɛ:tə
s ɛrə laˈvɛ:tə
n ɛrmə laˈvɛ:tə
v irvə laˈvɛ:tə
s iɛrnə laˈvɛ:tə si erano lavati
l ɛrə kuˈpi:rtə/ aˈpi:rtə l'ero(=avevo) coperto/aperto
l ɛr a ˈfa lo ero(=avevo) da fare, etc.
l ir a ˈfa
l ɛr a ˈfa
ˈl ɛrəm a ˈfa
ˈl irəv a ˈfa
ˈl ɛrəna ˈfa
cf. jerə ˈjirtə/ ˈjɛrtəero alto, etc.
jirə ˈjirtə/ ˈjɛrtə
jerə ˈjirtə/ ˈjɛrtə
jɛrmə ˈjirtə/ ˈjɛrtə
ˈjirvə ˈjirtə/ ˈjɛrtə
jɛrnə ˈjirtə/ ˈjɛrtə Example No. 9 ˈstənə ˈkəddə waɲˈɲɔnə stanno quei bambini
ste ˈkuddə waɲˈɲɔnə ‚sta quel bambino
ˈstɛ:və u pətˈtʃənnə stava un bambino
ˈstavənə i pətˈtʃənnə stavano i bambini |
| 7 | Aspectual and Modal Structures 7.1. Position of the object clitic with the infinitive Example No. 10 7.2. Imperative and negative imperativea. t i ˈdəttə də caˈmar-ləti ho detto di chiamar-lo
də nəɲ tʃ u ʃə caˈmannə→di non ce lo andare chiamando
b. e ˈmeɟɟə caˈmar-ləè meglio chiamar-lo
nəɲ tʃ u ʃə caˈmannə→non ce lo andare chiamando
d. i vəˈnʉ:tə pə ttə ˈverrəho venuto per ti vedere
mə n addʒə ʃˈʃʉtə pə nna ttə ˈverrə me ne ho andato per non ti vedere
e. (nəɲ tʃ) u ˈvuoɟɟə caˈma(non ce) lo voglio chiamare Example No. 11 a.-ii. ˈcamə-ləchiama-lo
iv. caˈmamə-ləˈchiamiamo-lo
v. caˈmatə-ləchiamate-lo
a'. ii. nənn u ʃə caˈmannə ˈnon lo andare chiamando
iv. nəɲtʃ u ˈʃemə caˈmannəˈnon lo siamo chiamando
v. n-u ˈʃetə caˈmannənon lo andate chiamando |
| 8 | The Noun Phrase 8.3. Special treatment of kinship terms Example No. 12 8.3.4. Configurations that block the specialized treatment of the kinship termatˈtanə-mə padre-mio
atˈtan-tə padre-tuo
l atˈtɛ:nə də ˈkəɖɖə il padre di lui
ˈmammə mamma (=mia)
ˈmamə-tə mamma-tua
a ˈmammə… la mamma (=sua)
ˈfratə-mə i ˈfrɛ:tə ˈmajə fratello-mio – i fratelli miei
ˈfrat-tə fratello-tuo
u ˈfrɛ:tə də ˈkəɖɖə il fratello di lui
ˈsuər-mə səˈrørə-mə sorella-mia
ˈsuər-tə səˈrørə-tə sorella-tua
a ˈsourə i səˈrørə la sorella (=sua)
ˈføɟɟə-mə ˈføl-mə figlio-mio
ˈføɟɟə-tə figlio-tuo
i ˈfølə ˈmajə/ˈtawə i figli miei/ tuoi
u ˈføɟɟə il figlio (=suo)
lə ˈfølə ˈnuəstrə i figli nostri Example No. 13 b. ˈføɟɟə-mə iˈrannəfiglio-mio grande Example No. 14 i dojə ˈfølə ˈmajə le due figlie mie
dojə ˈfølə ˈmajə due figlie mie Example No. 15 nu ˈføɟɟə ˈmøɟɟə un figlio mio
kuɖˈɖ atə ˈføɟɟə ˈmøɟɟə quell'altro figlio mio |