Mulegns

back
Mulegns
Place: Surses
Province: Surmeiran
Region: Cantone Grigioni
Number of examples: 24
Number of notebooks: 2
2The Subject
2.1. Typology of agreement in postverbal subject constructions
2.1.1. Typology of agreement in postverbal subject constructions
Example No. 1
ɛl ˈdɔrma ˈpa:k
lui dorme poco
iʎ ˈpup ˈdɔrma
il bambino dorme
ʎ ɛ riˈvo (iʎts) uɱˈfants
ClS è arrivato (i) bambini
kɔ ˈdɔrm-iʎ iʎts ˈpups
qui dorme-ClS i bambini

2.7. Nominal, phrasal, and meteorological expletives
Example No. 2
a.
ʎ ɛ riˈvo (iʎts) uɱˈfants
ClS è venuto i bambini
b.
i ˈplouva
ClS piove
i ˈveva ˈdʒɔ pluˈvia
ClS aveva già piovuto
ʎ ɔ pluˈvia
ClS ha piovuto
c.
ʎ ɛ ˈmiʎər tʃ i ˈplouva
ClS è meglio partire

2.8. Common lexicalizations of multiple forms in the paradigm
2.8.2. Common lexicalizations of multiple forms in the paradigm
Example No. 3
ia ˈvɛi
io vedo, etc.
te ˈvɛzɐs
ɛl ˈvɛi
noks vaˈzaɲ
vous vaˈzɛts
ˈɛlts ˈvɛjɐn
ia vaˈzeva
io vedevo, etc.
te vaˈzevɐs
ɛl vaˈzeva
noks vaˈzevɐnts
voks vaˈzevɐs
ɛlts vaˈzevɐn

3The Structure of the Complementizer: Interrogative, Relative Clauses, and Aspects of Subordination
3.3. Data on complementizers and their distribution
Example No. 4
a.
ʎ ɔn ˈdetʃ tʃe duˈman ˈreiv-iʎ
ClS hanno detto che domani arriva-ClS3
ʎ ɔn ˈdetʃ tʃ i ˈreiva duˈmaŋ
ClS hanno detto che ClS3 arriva domani
ʎ ɛ ˈmiʎər tʃ ɛl ˈreiva
ClS è meglio che lui arriva
b.
i ɛŋ ˈkɛlts tʃ i ɛŋ riˈvos ˈier
ClS sono quelli che ClS sono arrivati ieri
c.
tʃi ˈreiva?
chi arriva?
ia sa ˈbetʃ tʃi tʃ ɛl ˈreiva
io so Neg chi che ClS arriva
d.
tʃe ˈfɔn-iʎ
che fanno-ClS?
ia sa ˈbetʃ tʃe tʃ ɛl ˈfɔ
io so Neg che che lui fa
e.
tʃe ˈkodeʃ ˈlidʒəs?
che libro leggi?

3.5. Embedding of wh- and clitic inversion under the complementizer
3.5.5. Embedding of wh- and clitic inversion under the complementizer
Example No. 5
i sa ˈbetʃ nu tʃ ɛl ˈdɔrma
ClS so mica dove che ClS dorme
nu ˈvɔ-l→dove va-ClS
nu tʃ i ˈvɔn iʎts umˈfants→dove che ClS vanno i bambini
ˈdej-am nu ˈvɔn(-iʎ) iʎts umˈfants
dimmi dove vanno-ClS i bambini
nua tʃ i ˈvɔn→dove che ClS vanno
nua ˈvɔn-iʎ→dove vanno-ClS
ʃku tʃ i ˈfɔn→come che ClS fanno
ʃku ˈfɔn-iʎ→come fanno-ClS
i sa ˈbetʃ tʃe tʃ i ˈmaʎan
io so mica cosa che ClS mangiano
ˈdej-am tʃe ˈmaʎ-iʎ
dimmi cosa mangia-ClS

3.6. Verb inflection and clitic in interrogative inversion contexts
Example No. 6
a.
te ˈdɔrmes nɔwa ˈdɔrmɛs?
dove dormi?

3.13. Clitic paradigms in enclisis and proclisis
3.13.2. Clitic paradigms in enclisis and proclisis
Example No. 7
a.
(i) ˈdɔrm
ClS dormo, etc.
te ˈdɔrməs
(l) ɔ durˈmia
durˈmiɲ
durˈmits
(i) ˈdɔrman ʎ ɔn durˈmia
ClS dormono/ hanno domito
b.
ia ˈdɔrm
io dormo, etc.
te ˈdɔrməs
ɛl/ ɛla ˈdɔrma
noks durˈmiɲ
voks durˈmits
ɛls/ ɛlas ˈdɔrman
c.
ˈdɔrm-a
dormo-ClS, etc.
ˈdɔrməs(-te)
ˈdɔrm-al/-la
durˈmin-dza
durˈmits
ˈdɔrm-iʎ
d.
ʎ ɛ riˈvo (iʎts) uɱˈfants
ClS è arrivato (i) bambini
kɔ ˈdɔrm-iʎ iʎts ˈpups
qui dorme-ClS i bambini

3.13.3. Subject interrogatives
Example No. 8
a.
tʃi ˈreiva?
chi arriva?
kants pups ˈdɔrman?
quanti bambini dormono?
ia sa betʃ tʃi tʃ i ˈreiva
ClS so mica chi che ClS arriva
tʃi tʃ iʎ ɛ riˈvo
chi che ClS è arrivato
a'.
tʃi ˈpainsəs tʃ i ˈreiva?
chi pensi che ClS arrivi?
c.
ia sa betʃ kura tʃ i ˈreivan
ClS so mica quando che ClS arrivano
nɔwa tʃ ɛl ˈdɔrma
dove che egli dorme
nɔwa tʃ i ˈplowa
dove che ClS piove

3.13.4. Embedded V2
Example No. 9
ʎ ɔn ˈdetʃ tʃe duˈmaŋ ˈreiv-iʎ
ClS hanno detto che domani arriva-ClS
tʃ i ˈreiva duˈmaŋ→che ClS arriva domani
tʃe te ˈreives duˈmaŋ→che tu arrivi domani

4The Object
4.3. Systems of reflexive inflection
Example No. 10
ia ma ˈla:f
te ta lavəs
ɛl za/ats ˈlava
noks ats/za/ants laˈvaɲ
vous za/ats laˈvɛts
ˈɛlts za/ats ˈlavən

4.3.1. Distribution of 1/2p "si" in non-reflexive constructions
Example No. 11
ia ats ˈvɛi
io vi vedo
ɛl ats ɔ klaˈmo
lui vi ha chiamato

4.5. Lexicalization of gender and number in dative-accusative nexuses
4.5.6. Lexicalization of gender and number in dative-accusative nexuses
Example No. 12
b.
ˈia iʎ ˈvɛi
io lo vedo
ˈia la ˈvɛi
io la vedo
ˈɛl ants ˈvɛi
lui ci vede
ˈia ats ˈvɛi
io vi vedo
ˈklɔma-l/lts
chiamalo/li
c.
ˈɛl iʎ/iʎs/la dat eŋ kodeʃ
lui gli/loro/le dà un libro
ints iʎ dat eŋ kodeʃ
si gli dà un libro
d.
ˈɛl am ˈdat
egli mi dà
ˈɛl at ˈdat
egli ti dà
ˈja iʎ/ la/ iʎts/ las ˈdʊŋ
io lo/la/li/le do
ˈɛl ants ˈdat
egli ci dà
ˈɛl am la ˈdat
egli me la dà
ˈɛl am iʎ ˈdat
egli me lo dà
ˈɛl am iʎts ˈdat
egli me li dà
ˈɛl la m ˈdat
egli la mi dà
ˈɛl iʎ am ˈdat
egli lo mi dà
ˈɛl iʎts am ˈdat
egli li mi dà
ˈɛl la t ˈdat
eɡli la ti dà
ˈɛl la nts ˈdat
egli la ci dà
dɔ-m
dammi(lo)
dɔ-l/-la/ls/las
da(glie)lo/la/li/le

5The Auxiliary
5.1. Clitics between auxiliary and participle
5.1.5. Clitics between auxiliary and participle
Example No. 13
a.
ɛl ɔ iʎ klaˈmo
egli ha lo chiamato
ɛl ɔ la klaˈmada
egli ha la chiamata
ɛl ɔ iʎts klaˈmos
egli ha li chiamati
ɛl ɔ las klaˈmadəs
egli ha le chiamate
ɛl n ɔ bets las klaˈmadəs
egli non ha Neg le chiamate
a'.
ɛl iʎ ɔ klaˈmadəs
egli lo ha chiamato
ɛl la ɔ klaˈmada
egli la ha chiamata
ɛl iʎts ɔ klaˈmos
egli li ha chiamati
ɛl laz ɔ klaˈmadəs
egli le ha chiamate
ɛl m ɔ klaˈmo
egli mi ha chiamato
ɛl ats ɔ klaˈmo
egli li ha chiamato
b.
ia va ma laˈvo/ laˈvada'
io ho me lavato/ lavata, etc.
te aʃ ta laˈvo
ɛl ɔ ats/ za laˈvo
noks vaɲ ants/ za laˈvo/ laˈvos
vous vɛts ats/ za laˈvos/ laˈvo
ɛlts ɔn ats/za laˈvos
ia veva ma laˈvo/ laˈvada
io avevo me vato/ lavata, etc.
te evəʃ ta laˈvo
ɛl veva ats laˈvo/
ɛla veva ats/ za laˈvo/ laˈvada
noks vevən ats/ za laˈvos
vous vevəs ats/ za laˈvos
ɛlts/ ɛlas vevən ats/ za laˈvo
b'.
ia m va laˈvo
io mi ho lavato
te at aʃt laˈvo
tu ti hai lavato
ɛlts ats ɔn laˈvos
essi si hanno lavati

5.3. Auxiliary selection, participle agreement, and interactions with "si"
Example No. 14
a.
ia va ma laˈvo(/laˈvada)
io ho mi lavato(/lavata) etc.
te aʃ ta laˈvo(/laˈvada)
ɛl ɔ za/ats laˈvo(/laˈvada)
noks vaɲ za/ants laˈvo (laˈvo:s/laˈvadəs)
vous vɛts za/ˈats laˈvo (laˈvo:s/laˈvadəs)
ɛlts ɔn za/aˈts laˈvo (laˈvo:s)
ɛllas ɔn za/aˈts laˈvadəs
ia veva ma laˈvo(/laˈvada)
io avevo mi lavato(/lavata), etc.
te vevəʃ ta laˈvo(/laˈvada)
ɛl veva za/ats laˈvo
ɛla veva za/ats laˈvo/laˈvada
noks vevən za/ats laˈvo:s/laˈvadəs
vous vevəs za/ats laˈvo:s/laˈvadəs
ɛlts vevan za/ats laˈvo:s(/…. laˈvadəs)
d.
suŋ riˈvo/riˈvada
sono arrivato/a
te iʃt riˈvo/riˈvada
tu sei arrivato, etc.
ɛl ɛ riˈvo/ ˈɛla ɛ riˈvada
noks iʃən riˈvo:s/riˈvadəs
voks iʃəs riˈvo:s/riˈvadəs
ɛlts ɛn riˈvo:s
ɛlas ɛn riˈvadəs
i era ˈniɐ/ ˈneida
io ero venuto/venuta',, etc.
te era ˈniɐ/ ˈneida
ɛl era ˈniɐ/ ɛla era ˈneida
noks erən ˈniɐs
voks erəs ˈniɐs
ɛlts eran ˈniɐs
va durˈmia
ho dormito, etc.
te aʃt durˈmia
ɛl/ɛla ɔ durˈmia
noks vaɲ durˈmia
voks vɛts durˈmia
ɛlts/ˈɛllas ɔn durˈmia
i veva durˈmiɐ
io avevo dormito
ɛlts vevan durˈmiɐ
essi avevano dormito
i va laˈvo las tʃaˈmiʒəs
io ho lavato le camicie
i va laˈvo iʎts vəʃˈtiəs
io ho lavato i vestiti
e.
i las va laˈvadəs
io le ho lavate
i iʎts va laˈvo:s
io li ho lavati
ia iʎ veva laˈvo/ ia la ˈveva laˈvada…
io lo avevo lavato/ io la avevo lavata

6Negation and Adverbs
6.1. Three types of sentential negation
Example No. 15
iʎ pup (na) ˈmaʎa ˈbetʃ
il bambino (non) mangia Neg
ɛla (n) ɛ betʃ riˈvaða
lei (non) è Neg arrivata

6.2. Position of adverbial negation
Example No. 16
a.
ɛl ˈdɔrma ˈbetʃ
lui dorme Neg
betʃ ˈple→Neg più
ˈmai→mai
betʃ ˈaŋk→Neg ancora
b.
l ɔ betʃ durˈmia
ClS ha Neg dormito
betʃ→durˈmia ˈple→Neg
dormito più
betʃ aŋk→durˈmia→Neg ancora
dormito
ɔ→betʃ→durˈmia aˈdeɲa
Neg→dormito sempre
cf.
l ɔ aˈdeɲa/ dʒɔ durˈmia
ClS ha sempre/ già dormito

6.3. Position of the adverb in relation to the participle
6.3.4. Position of the adverb in relation to the participle
Example No. 17
l ɔ betʃ durˈmia ˈple
ClS ha Neg dormito più
l ɔ betʃ durˈmia aˈdeɲa
ClS ha Neg dormito sempre

6.4. Position of sentential negation adverb with respect to the infinitive
Example No. 18
ɛ ˈmiʎər da na betʃ klaˈmar
è meglio di non Neg chiamare
da betʃ klaˈmar→di Neg chiamare
da betʃ klaˈmar ˈple→di Neg chiamare più
d iʎts betʃ klaˈma:r
è meglio di li Neg chiamare
da betʃ iʎ klaˈmar→di Neg lo chiamare
da (na) betʃ klaˈmar (ˈple)→di (non) Neg chiamare più
da klaˈmar ˈniɲ→di chiamare nessuno
a t va ˈde:tʃ da betʃ (ple) iʎ klaˈmar
ClS ti ho detto di Neg (più) lo chiamare
da far naˈvot→di fare nulla

6.5. Co-occurrence of negative adverbs with other negative polarity items; negative adverb and partitive
Example No. 19
a.
i ˈreiva ˈɲiŋ
ClS arriva nessuno
ˈɲiŋ tʃ i ˈreiva
nessuno che ClS arriva
ia (na) maʎ naˈvot
io (non) mangio niente
b.
i va laˈvo naˈvot
io ho lavato nulla

6.6. Combination of negative clitic with negative polarity elements
6.6.3. Combination of negative clitic with negative polarity elements
Example No. 20
niɲ tʃ i ˈreiva
nessuno che ClS arriva

6.7. Interactions between clitic negation and lexicalization of the verb in C
Example No. 21
n ɔ-l betʃ durˈmia?
non ha-ClS Neg dormito?
na ˈviɲ-al ˈbetʃ?
non viene-ClS Neg?

7Aspectual and Modal Structures
7.1. Position of the object clitic with the infinitive
Example No. 22
a.
a t va ˈde:tʃ d iʎ klaˈma
ClS ti ho detto di lo chiamare
da betʃ (ple) iʎ klaˈmar→di Neg (più) lo chiamare
b.
ɛ ˈmiʎər d iʎts (betʃ) klaˈma:r
è meglio di li (Neg) chiamare
da betʃ iʎ klaˈmar→di Neg lo chiamare
da (na) betʃ klaˈmar (ˈple)→di (non) Neg chiamare più
c.
ˈia sa ˈbetʃ tʃe at ˈdekr
io so Neg che ti dire
d.
ˈia suŋ ˈnia pɛr iʎ ˈvɛkr
io sono venuta per lo vedere
ˈia suŋ ˈia daˈvɛnt pɛr betʃ iʎ ˈvɛkr
io sono andata via per Neg lo vedere
e.
ˈia iʎ ˈvi (betʃ) klaˈmar
io lo voglio (Neg) chiamare

7.2. Imperative and negative imperative
Example No. 23
a.-ii.
ˈklɔma-l
chiama-lo
v.
klaˈmɛ-lts
chiamateli
a' ii. betʃ ˈklɔma-l
Neg chiama-lo
na ˈklɔma-l (betʃ)
non chiama-lo Neg
v.
betʃ klaˈmɛ-lts
Neg chiamateli
na/betʃ klaˈmar
non/Neg chiamare

7.2.4. Flexion of the imperative
Example No. 24
a.-ii.
(betʃ) ˈklɔma-lts
(Neg) chiama-li
v.
(betʃ) klaˈmɛ-lts
(Neg) chiamate-li
b.-ii.
te ta ˈlavəs
tu ti lavi
v.
vous ats laˈvɛts
voi vi lavate