| Montecorvino | |
|
Place: Montecorvino Pugliano Province: Salerno Region: Campania Number of examples: 6 Number of notebooks: 1 | |
| 3 | The Structure of the Complementizer: Interrogative, Relative Clauses, and Aspects of Subordination 3.1. Inversion of the subject clitic in interrogatives: presentation of data Example No. 1 i bo-ˈi? ClS bevo-ClS?
bou-ˈtu?
əl bo-ˈiɟə/ al bo-ˈeɖə?
boˈja-no?
bouˈt-o
i bo-ˈiɟɟə-nə? |
| 5 | The Auxiliary 5.9. Other types of person dissociations Example No. 2 5.11. Lexicalization of the object clitic in auxiliary contextsa. ɛddʒə vəˈnutə / rurˈmutə / caˈmatə a tˈtuttiho venuto/dormito/chiamato a tutti
ɛ vəˈnutə / rurˈmutə / caˈmatə a tˈtutti hai venuto/dormito/chiamato a tutti
ɛ bbəˈnutə / ddurˈmutə / ccaˈmatə… è venuto/dormito/chiamato a tutti
ɛmmə/ɛˈimmə vəˈnutə / rurˈmutə / caˈmatə a tˈtutti abbiamo venuto/dormito/chiamato a tutti, etc.
ɛtə/ɛˈitə vəˈnutə / rurˈmutə / caˈmatə a tˈtutti
ɛnnə vəˈnutə / rurˈmutə / caˈmatə a tˈtutti
m ɛddʒu laˈva:tə mi ho lavato
t ɛ laˈva:tə ti hai lavato
s ɛ laˈva:tə si è lavato
ɲtʃ ɛmmə/aˈimmə laˈva:tə ci abbiamo lavato, etc.
v aˈi:tə laˈva:tə
s ɛnnə laˈva:tə
a llaˈvatə (lo) ha lavato
ɛ llaˈvatə i ˈpannə è lavato i panni
ˈessa ɛ vvəˈnuta lei è venuta
s ɛnnə ˈmuəssə / ˈmɔssə si hanno mossi/mosse
cf. so fəˈliʃəsono felice, etc.
si fəˈliʃə
ɛ ffəˈliʃə
simmə fəˈliʃə
si:tə fəˈliʃə
so fəˈliʃə
ɛddʒ a ˈfa ˈkestə ho a fare festa
tɛŋg a ˈfrɛ:və tengo la febbre
b. ɛra vəˈnutə / rurˈmutə / caˈmatə a tˈtuttiera venuto/dormito/chiamato a tutti, etc.
iəri vəˈnutə / rurˈmutə / caˈmatə a tˈtutti
ɛra vəˈnutə / rurˈmutə / caˈmatə a tˈtutti
ˈɛrəmə vəˈnutə / rurˈmutə / caˈmatə a tˈtutti
ˈiərəvə vəˈnutə / rurˈmutə / caˈmatə a tˈtutti
ˈɛrənə vəˈnutə / rurˈmutə / caˈmatə a tˈtutti
aˈvia vəˈnutə / rurˈmutə / caˈmatə a tˈtutti avevo venuto/dormito/chiamato a tutti
u ɛra caˈma:tə lo ero chiamato
ɛra caˈmatə a tˈtuttə ero chiamato a tutti
a ɛra caˈmata la ero chiamata
m aˈviə caˈmatə mi aveva chiamato
m ɛra laˈva:tə mi ero lavato
m aˈvia laˈva:tə mi avevo lavato
aˈviə rurˈmutə avevo dormito
cf. ɛra kunˈtɛntəero contento
ˈɛrəmə kunˈtɛntə eravamo contenti
(l) aˈvi/ u ˈɛr a ˈfa l'avevo/ lo ero a fare
aˈvɛmm a ˈfa avevamo a fare
(l) aˈviən/ l ɛrən a ˈfa l'avevano/l'erano a fare
c. fossə / aˈvessə vəˈnutə / rurˈmutə / caˈmatəfossi/avessi venuto/dormito/chiamato, etc.
fussə / aˈvissə vəˈnutə / rurˈmutə / caˈmatə
fossə / aˈvessə vəˈnutə / rurˈmutə / caˈmatə
ˈfossəmə / aˈvessəmə vəˈnutə / rurˈmutə / caˈmatə
ˈfussəvə / aˈvissəvə vəˈnutə / rurˈmutə / caˈmatə
ˈfossərə / aˈvessərə vəˈnutə / rurˈmutə / caˈmatə
aˈvessərə / ˈfossərə ˈmuərtə / ˈmɔrtə avessero/fossero morti/morte Example No. 3 a. addʒə caˈmatə(lo/la/li/le) ho chiamato/a/i/e, etc.
addʒə ˈvistə/ ˈvisti
a caˈma:tə
a ccaˈma:tə
ammu caˈma:tə
aˈitə caˈma:tə
annə caˈma:tə
addʒ a ˈfa (lo/la/li/le) ho da fare
u jeri caˈma:tə lo eri(=avevi) chiamato
u ɛra caˈma:tə lo era (=aveva) chiamato
a ˈɛrəmə caˈma:tə la eravamo(=avevamo) chiamata
u ˈjɛrəvə caˈma:tə lo eravate(=avevate) chiamato
u ˈɛrənə caˈma:tə lo erano(=avevano) chiamatio (a) tutti
aˈ. nunn addʒə ˈvistə non (lo/la/li/le) ho visto/a/i/e
nunn a ccaˈma:tə non (lo/la/li/le) ha chiamato/a/i/e
nunn u ɛra caˈma:tə non lo era(=aveva) chiamato
b. ɛddʒə caˈmatə a ˈissəho chiamato (a) lui
m ɛ caˈma:tə mi ha chiamato
ɛˈitə/ ɛtə caˈmat a mˈme avete chiamato (a) me
m ɛnnə caˈma:tə mi hanno chiamato
ɛra caˈma:tə a tˈtutti era(=aveva) chiamato (a) tutti
ˈt ɛrəmə caˈma:tə ti eravamo(avevamo) chiamato
ˈm ɛrənə caˈma:tə mi erano(=avevano) chiamato
ɛddʒ a ˈfa ˈkestə ho da fare questo |
| 7 | Aspectual and Modal Structures 7.1. Position of the object clitic with the infinitive Example No. 4 7.2. Imperative and negative imperativea. t ɛddʒə ˈrittə rə (nunn) u caˈmati ho detto di (non) lo chiamare
b. (ɛ mˈmɛʎʎə k(a) u fˈfai)(è meglio che lo fai)
c. ˈn addʒə kə tə ˈritʃənon ho cheti dire
d. so vəˈnutə pə tə vəˈresono venuto per ti vedere
mə nə so ɟˈɟutə pə nən tə vəˈre me ne sono andato per non ti vedere
e. u ˈvɔʎʎə vəˈrelo voglio vedere Example No. 5 a.-ii. caˈma-lləchiama-lo
auˈtsa-ttə alza-ti
a. caˈmammə-ləchiamiamo-lo
purtamu-ɲˈtʃ-ellə portiamoce(=glie)-lo
v. camatə-ˈv-elləchiamate-ve-lo
a'. ii. nunn-u: caˈma non lo chiamare
iv. nunn-u: caˈmammənon lo chiamiamo
v. nunn-u: caˈma:tənon lo chiamate |
| 8 | The Noun Phrase 8.3. Special treatment of kinship terms Example No. 6 ˈmamma mamma
ˈmammə-ta mamma-tua
a ˈmamma (rə…) la mamma (di…)
a ˈmamma ˈnɔstra la mamma nostra
paˈpa papà (=mio)
ˈparə-tə padre-tuo
u ˈpatrə il padre (=suo)
ˈfiʎʎə-mə/-tə ˈfiʎʎə-mi/-ti figlio-mio/-tuo
i ˈfiʎʎə ˈmiəi/ˈtuəjə/ ˈsuəjə i figli miei/tuoi/suoi
u ˈfiʎʎə ˈnuəstə/ ˈvuəstə i ˈfiʎʎi ˈnuəstri/ ˈvuəstri il figlio nostro/vostro
u ˈfiʎʎə ˈlɔrə i ˈfiʎʎi ˈlɔ:rə il figlio loro
ˈfiʎʎə-ma/-ta ˈfiʎʎə-mə/-tə figlia-mia/-tua
a ˈfiʎʎa ˈnɔstra/ ˈvɔstra la figlia nostra/ vostra
ˈsɔrə-ma/-ta ˈsɔrə-mə/-tə sorella-mia/-tua |