| Montebello Ionico | |
|
Place: Montebello Jonico (capoluogo) Province: Reggio Calabria Region: Calabria Number of examples: 15 Number of notebooks: 1 | |
| 2 | The Subject 2.2. The null subject parameter: introduction Example No. 1 2.8. Verb inflection in the third personi. ɛra durˈmutu bˈbɔnuera dormito bene
ii. ndi kaˈðiru i ˈpjattici caddero i piatti
iii. kku ˈkriði ki vˈvɛni?chi credi che viene? 2.8.1. Verb inflection in the third person Example No. 2 a. u ˈcamulo chiamo, etc.
ˈcami
ˈcama
caˈmamu
caˈmati
ˈcamunu |
| 3 | The Structure of the Complementizer: Interrogative, Relative Clauses, and Aspects of Subordination 3.3. Data on complementizers and their distribution Example No. 3 3.10. Relative clausesa. mi ˈðissiru ki vˈvɛni duˈmanimi dissero che viene domani
ɛ mˈmeʎʎu ki ttu ˈvɛni è meglio che tu vieni
b. sunnu ˈkiɖi ki vˈviðu ˈsɛmprisono quelli che vedo sempre
ki mmi ˈcamunu ˈsɛmpri che mi chiamano sempre
ki ɲtʃi ˈðessi i ˈsɔrdi che gli detti i soldi
c. ku ˈveni?chi viene?
ˈdi-mmi ku ˈvɛni dimmi chi viene
d. ki fˈfai?che fai?
ˈdi-mmi ki fˈfai dimmi che fai Example No. 4 ˈsunnu ˈkiɖi ki ɲtʃi ˈðɛssi i ˈsɔrdi sono quelli che gli detti i soldi |
| 4 | The Object 4.2. The order of the clitic string with respect to impersonal/reflexive Example No. 5 4.3. Systems of reflexive inflectioni. ˈɖa si ˈðɔrmi bˈbɔnulà si dorme bene
ii. b. ˈiɖu s u kˈkatthalui se lo compra
c. si ndi kˈkattha dˈduise ne compra due
g. ɲtʃi si ndi ˈðunanu ˈtantigli se ne danno tanti
h. (si ndi ˈmɛnthiˈpɔku)se ne mette poco Example No. 6 4.4. Coincidence of dative and locative in the same formmi ˈlavu
ti ˈlavi
si ˈlava
ndi laˈvamu
vi laˈvati
si ˈlavanu 4.4.4. Coincidence of dative and locative in the same form Example No. 7 4.8. Locative-type clitics with the auxiliaryb. ndi ˈviði dˈduine vede due
c. mi ˈðuna ˈkistumi dà questo, etc.
ti ˈðuna ˈkistu
ɲtʃi ˈðuna ˈkistu
ndi ˈðuna ˈkistu
d. m u ˈðuname lo dà, etc.
t u ˈðuna
ɲtʃ u ˈðuna
nd u ˈðuna
v u ˈðuna
e. mi (ndi) ˈðuna dˈduime ne dà due, etc.
ti (ndi) ˈðuna dˈdui
ɲtʃi (ndi) ˈðuna dˈdui
ndi (ndi) ˈðuna dˈdui
si (ndi) kˈkattha dˈdui se ne compra due
f. ɲtʃ u ˈmɛnthice lo mette 4.8.2. Locative-type clitics with the auxiliary Example No. 8 a. nd ˈaju famine ho fame
nd aˈiva fami ne avevo fame |
| 5 | The Auxiliary 5.8. Varieties with only "avere" without participle agreement. 5.8.1. Varieties with only "avere" without participle agreement. Example No. 9 5.10. The existential construction and locative inaccusative constructionsb. ɛra/aˈiva durˈmutu/ viˈnutuero/avevo dormito/venuto, etc.
ɛri/aˈivi durˈmutu/ viˈnutu
ɛra/aˈiva durˈmutu/ viˈnutu
ɛrumu/aˈivumu durˈmutu/ viˈnutu
ɛruvu/aˈiuvu durˈmutu/ viˈnutu
ɛrunu/aˈivunu durˈmutu/ viˈnutu
m ɛra/aˈiva laˈvatu mi ero/avevo lavato
t ɛri/aˈivi laˈvatu
s ɛra/aˈiva laˈvatu
nd ɛrumu/nd aˈivumu laˈvatu
v ɛruvu/aˈiuvu laˈvatu
s ɛrunu/aˈivunu laˈvatu
l ɛra/aˈiva caˈmatu lo ero/avevo chiamato
l ɛri/aˈivi caˈmatu
l ɛra/aˈiva caˈmatu
ˈl ɛrumu/aˈivumu caˈmatu
ˈl ɛruvu/aˈiuvu caˈmatu
ˈl ɛrunu/aˈivunu caˈmatu
aˈivunu muˈrutu aˈjɛri avevano morto ieri
ˈl ɛrumu caˈmatu lo/li/la/le eravamo chiamato/i/a/e
cf. ɛra sˈtaŋkuero stanco, etc.
ɛri sˈtaŋku
ɛra sˈtaŋku
ˈɛrumu sˈtaŋki
ˈɛruvu sˈtaŋku
ˈɛrunu sˈtaŋku
nd aˈiva ˈfami ne avevo fame
ˈl av a fˈfari l'avevo a fare Example No. 10 nˈd avi a kkiɖi ˈfimmini ne ha a quelle donne
nˈd avi a ˈiɖu/a ˈiɖi ne ha a lui/ a loro
nˈd avi a mˈmia/ a nˈnui/ a vˈvui ne ha a me/ a noi / a voi
nˈd avi a ttɔ ˈfiɟɟu ne ha a tuo figlio
nˈd avi na ˈfimmina/ ˈfimmini ne ha una donna/ donne
nˈd avi dˈdui ne ha due
nd aˈiva a ttɔ ˈfiɟɟu ne aveva a tuo figlio
cf. ɲtʃ ɛ ˈiɖuc'è lui
ɲtʃi ˈsunnu ˈiɖi ci sono loro
ɲtʃi ˈsiti ˈvui ci siete voi |
| 6 | Negation and Adverbs 6.3. Position of the adverb in relation to the participle 6.3.4. Position of the adverb in relation to the participle Example No. 11 ddʒa t aˈiva viˈðutu già ti avevo visto Example No. 12 nɔn t aˈva ccu vviˈðutu non ti avevo più visto |
| 8 | The Noun Phrase 8.1. The possessive 8.1.1. The possessive Example No. 13 i mɛ tri vvisˈtiti i miei tre vestiti Example No. 14 8.3. Special treatment of kinship termsu mɛ/ tɔ/ sɔ ˈkani i mɛ/ tɔ/ sɔ ˈkani il mio/tuo/ suo cane
u nɔstru/ vɔstru/ sɔ ˈkani i nɔstri/ vɔstri/ sɔˈkani il nostro/vostro/loro cane
a mɛ/ tɔ/ sɔ kamˈmiʃa i mɛ/ tɔ/ sɔ kamˈmiʃi la mia/tua/sua camicia
a nɔstra/ vɔstra/ sɔ kamˈmiʃa i nɔstri/ vɔstri/ sɔ kamˈmiʃi la nostra/vostra/ loro camicia Example No. 15 mɛ/ tɔ/ sɔ ˈpaʈri mio/tuo/suo padre
mɛ/ tɔ/ sɔ ˈmamma mia/tua/sua mamma
mɛ ˈfiɟɟu i mɛ ˈfiɟɟi mio figlio – i miei figli, etc.
tɔ ˈfiɟɟu i tɔ ˈfiɟɟi
sɔ ˈfiɟɟu i sɔ ˈfiɟɟi
nɔsʈru ˈfiɟɟu i nɔsʈri ˈfiɟɟi
vɔsʈru ˈfiɟɟu i vɔsʈri ˈfiɟɟi
sɔ ˈfiɟɟu i sɔ ˈfiɟɟi
mɛ ˈfiɟɟa i mɛ ˈfiɟɟi mia figlia – le mie figlie, etc.
tɔ ˈfiɟɟa i tɔ ˈfiɟɟi
sɔ ˈfiɟɟa i sɔ ˈfiɟɟi
nɔsʈra ˈfiɟɟa
vɔsʈra ˈfiɟɟa
sɔ ˈfiɟɟa
mɛ ˈsɔru i mɛ ˈsɔru mia sorella – le mie sorelle, etc.
tɔ ˈsɔru i tɔ ˈsɔru
sɔ ˈsɔru i sɔ ˈsɔru |