| Molfetta | |
| 2 | The Subject 2.8. Common lexicalizations of multiple forms in the paradigm 2.8.2. Common lexicalizations of multiple forms in the paradigm Example No. 1 vəˈdɛssə vedessi/ vedrei, etc.
vəˈdəistə
vəˈdɛssə
vəˈdɛssəmə
vəˈdəistəmə
vəˈdɛssənə
vəˈdɛjəvə vedevo, etc.
vəˈdəjəvə
vəˈdɛjəvə
vəˈdɛmmə
vəˈdəjəmmə
vəˈdɛvənə
vəˈdɛjəbbə vidi, etc.
vəˈdəistə
vəˈdajə
vəˈdɛmmə
vəˈdəistəmə
vəˈdɛrənə
cf. mə ˈla:vəmi lavo, etc.
tə ˈla:və
sə ˈla:və
nə laˈvimmə
və laˈvaitə
sə ˈlavənə |
| 3 | The Structure of the Complementizer: Interrogative, Relative Clauses, and Aspects of Subordination 3.3. Data on complementizers and their distribution Example No. 2 3.4. Other complementizer systemsa. ˈm ɔŋgənə ˈdittə ka ˈveiənə ˈkrɛmi hanno detto che vieni domani
mə nə sɔ ʃˈʃautə ˈpraimə ka ˈtauə vəˈneivə me ne sono andato prima che tu venivi
b. sɔ kˈkirə ka mə ˈcɛmənə ˈsembrəsono quelli che mi chiamano sempre
c. tʃi ɛ ka ˈvɛinə?chi è che viene?
nɛn ˈsattʃə tʃi ˈɛ ka ˈvɛinə non so chi è che viene
nɛn ˈsattʃə tʃi ˈɛ ka ad a cɛˈmɛ non so chi ho da chiamare
d. tʃɛ fˈfɛ?cosa fai?
tʃɛd ə ka ˈfaʃənə? cosa è che fanno?
nɛn ˈsattʃə tʃɛ dˈdiʃə-tə non so cosa dirti
ˈdi-mmə tʃɛˈd ɛ ka ˈfaʃənə dimmi cosa è che fanno
f. tʃi ˈveiənə t asˈpettəse vieni ti aspetto
tʃi nɛɲ tʃə ˈveiənə mə nə ˈvɔukə se non vieni me ne vado
nɛn ˈsattʃə tʃi av a vəˈnɛjə non so se/ chi ha da venire 3.4.3. Other complementizer systems Example No. 3 nɛn ˈteŋgə ˈnuddə tʃɛ dˈda-ttə/ tʃɛ ˈfa non ho nulla cosa darti/ cosa fare
ˈteŋgə ˈkussə tʃɛ ˈfa ho questo che fare |
| 4 | The Object 4.3. Systems of reflexive inflection Example No. 4 4.5. The use of "ci" instead of dative in nexuses with accusative/partitivemə ˈla:və
tə ˈla:və
sə ˈla:və
nə laˈvimmə
və laˈvaitə
sə ˈlavənə 4.5.3. The use of "ci" instead of dative in nexuses with accusative/partitive Example No. 5 4.9. Prepositional objects and other prepositional complementsb. (nən) u/ la/ lə ˈvɛtənə(non) lo/ la/ li vedono
rə vˈvɛtənə le vedono
rə sˈsattʃə lo so
u ɔnnə ˈvistə lo hanno visto
l ɔnnə ˈvistə la hanno vista
ˈcɛm-uə chiama-lo
ˈcɛmə-lə chiama-la/li
ˈcɛmə-rə chiama-le
nə ˈpiɟɟə ˈaunə ne prendo uno
c. mə ˈdɔŋgənə/ˈdɔnnə ˈkɛssəmi danno quello, etc.
tə ˈdɔŋgənə ˈkɛssə
lə ˈdɔŋgənə ˈkɛssə
nə ˈdɔŋgənə ˈkɛssə
və ˈdoukə ˈkɛssə vi do quello
ˈpurtə-lə lɛ ˈmɛkənə porta-gli la macchina
d. m u ˈdɔŋgənə/ ˈdɔnnəme lo danno
mə la/ lə ˈdɔŋgənə me la/ li danno
mə rə dˈdɔŋgənə me le danno
t u ˈdɔŋgənə te lo danno, etc.
ɲdʒ u ˈdɔŋgənə
n/ ɲdʒ u ˈdɔŋgənə
v u ˈdɔŋgənə
dɛ-mˈm-iuə/ illə/ irrə da-mme-lo/ la/li/ le
dɛ-ɲˈdʒ- iuə/ illə/ irrə da-glie-lo/ la/li/ le
dɛ-ɲˈdʒ-illə da-gle-lo(neutro)
e. mə nə ˈdɔŋgənə ˈaunəme ne danno uno, etc.
ɲdʒə nə ˈdɔŋgənə ˈaunə gliene danno uno
ɲdʒə nə ˈdɔŋgənə ˈaunə ce ne danno uno
və nə ˈdɛ ˈdawə ve ne dà due
mə nə sɔ ʃˈʃautə me ne sono andato
f. ɲdʒ u ˈmɛttəce lo metto
ɲdʒə ˈmɛttə rə sˈsa:lə ci metto il sale
stɔŋgənə ˈkɛrɛ ˈfɛmənə stanno quelle donne Example No. 6 dɛ-ɲˈdʒ-illə a kˈkurə da-cce(=glie)-lo a lui
ditɛ-ˈ-illə a mˈmɛikə date-me-li a me
ɲdʒ u ˈdɔŋgənə a ˈdiddə ce(=glie) lo danno a lui |
| 5 | The Auxiliary 5.5. Choice of the auxiliary depending on person, tense and mood Example No. 7 5.6. Participle agreementa. sɔ/ɛɟɟə drəmˈmeuətə / vəˈneuətə/ laˈva:tə lɛ: ˈmɛkənəsono/ho dormito /venuto/lavato l'auto
sə drəmˈmeuətə / vəˈneuətə/ laˈva:tə lɛ: ˈmɛkənə sei dormito/venuto/lavato l'auto
a drəmˈmeuətə / vəˈneuətə/ laˈva:tə lɛ: ˈmɛkənə ha dormito/venuto/lavato l'auto
ammə / ɛmmə drəmˈmeuətə / vəˈneuətə/ laˈva:tə lɛ: ˈmɛkənə abbiamo dormito/venuto/lavato l'auto
aˈvi:tə drəmˈmeuətə / vəˈneuətə/ laˈva:tə lɛ: ˈmɛkənə avete dormito/venuto/lavato l'auto
ɔnnə drəmˈmeuətə / vəˈneuətə/ laˈva:tə lɛ: ˈmɛkənə hanno dormito/venuto/lavato l'auto
mə sɔ/ɛɟɟə laˈva:tə mi sono/ho lavato
tə sə laˈva:tə ti sei lavato
s a laˈva:tə si ha lavato
n ammə / ɛmmə laˈva:tə ci abbiamo lavati
m aˈvitə laˈva:tə vi avete lavati
s ɔnnə laˈva:tə si hanno lavati
cf. sɔ kənˈdendəsono contento, etc.
si kənˈdendə
ɛ kkənˈdendə
simmə kənˈdendə
saitə kənˈdendə
sɔ kkənˈdendə
(u) ɛɟɟə da ˈfa lo ho da fare, etc.
(u) a da ˈfa
(u) a da ˈfa
(u) amm ɛ: ˈfa
(u) aˈvi da ˈfa
(u) ɔn da ˈfa
teŋgə tre fˈfiɟɟə tengo tre figli
b. aˈvɛ:və drəmˈmeuətə / vəˈneuətə/ laˈva:tə lɛ: ˈmɛkənəavevo dormito/venuto/lavato l'auto
aˈvəiəvə drəmˈmeuətə / vəˈneuətə/ laˈva:tə lɛ: ˈmɛkənə, etc.
aˈvɛ:və drəmˈmeuətə / vəˈneuətə/ laˈva:tə lɛ: ˈmɛkənə
aˈvɛmmə drəmˈmeuətə / vəˈneuətə/ laˈva:tə lɛ: ˈmɛkənə
aˈvəimmə drəmˈmeuətə / vəˈneuətə/ laˈva:tə lɛ: ˈmɛkənə
aˈvɛvənə drəmˈmeuətə / vəˈneuətə/ laˈva:tə lɛ: ˈmɛkənə
cf. ɛ:rə kənˈdendəero contento, etc.
əirə kənˈdendə
ɛ:rə kənˈdendə
ˈɛrəmə kənˈdendə
ˈəirəmə kənˈdendə
ˈɛrənə kənˈdendə
u aˈvɛ ða ˈfa lo avevo a fare
c. aˈvɛssə drəmˈmeuətə / vəˈneuətə/ ʃtrəˈka:tə lə ˈpe:nnəavessi dormito/venuto/lavato i panni
aˈvissə drəmˈmeuətə / vəˈneuətə/ ʃtrəˈka:tə lə ˈpe:nnə, etc.
aˈvɛssə drəmˈmeuətə / vəˈneuətə/ ʃtrəˈka:tə lə ˈpe:nnə
aˈvɛssəmə drəmˈmeuətə / vəˈneuətə/ ʃtrəˈka:tə lə ˈpe:nnə
aˈvəissəmə drəmˈmeuətə / vəˈneuətə/ ʃtrəˈka:tə lə ˈpe:nnə
aˈvɛssənə drəmˈmeuətə / vəˈneuətə/ ʃtrəˈka:tə lə ˈpe:nnə 5.6.2. Participle agreement Example No. 8 5.10. The existential construction and locative inaccusative constructionssɔ rˈrɔttə la ˈseddʒə sono rotta la sedia
sɔ rˈruttə u bbəkˈkəirə sono rotto il bicchiere
la sɔ rˈrɔttə la sono rotta
u ˈsɔ rˈruttə lo sono rotto
ɔnnə aˈpɛrtə la ˈportə hanno aperta la porta
ɔnnə aˈpəirtə u kəɲdʒəiddə hanno aperto il cancello Example No. 9 da fˈfawərə sˈtɔunə ˈtɛnta: ɣwaɲˈɲɛunə di fuori stanno tanti bambini
da fˈfawərə sˈtɛ nu ɣwaɲˈɲɛunə di fuori sta un bambino |
| 6 | Negation and Adverbs 6.1. Three types of sentential negation Example No. 10 nɛ u ˈɛɟɟə ˈvistə cˈcawə non lo ho visto più
nɛɲ tʃə ˈvɛnə nəʃˈʃaunə non ci viene nessuno Example No. 11 6.3. Position of the adverb in relation to the participlenɛ u ˈɛɟɟə ˈvistə non lo ho visto 6.3.4. Position of the adverb in relation to the participle Example No. 12 nɛ w ɛɟɟə ˈvistə cˈcawə non lo ho visto più |
| 7 | Aspectual and Modal Structures 7.1. Position of the object clitic with the infinitive Example No. 13 7.2. Imperative and negative imperativea. tə sɔ dˈdittə də cɛˈmɛ-wəti sono(=ho) detto di chiamar-lo
də nɛ u cɛˈmɛ di non lo chiamare
b. ɛ ˈmejjə cɛˈmɛ-uəè meglio chiamar-lo
nɛ u cɛˈmɛ→non lo chiamare
c. nɛn ˈsattʃə tʃɛ dˈdiʃə-tənon so cosa dir-ti
d. sɔ vəˈnɛutə pə vəˈdɛ-ttəsono venuto per veder-ti
mə nə sɔ ʃˈʃautə pə nɛ u vəˈdɛjə me ne sono andato per non lo vedere
e. (nɛ) u ˈvoləna vəˈdɛ(non) lo vogliono vedere Example No. 14 7.3. Accent reassignment in imperative-enclitic sequencesa.-ii. ˈcɛmə a kˈkurəchiama a lui
ˈcɛm-uə chiama-lo
ˈcɛmə-lə chiama-la/li
ˈcɛmə-rə chiama-le
dɛ-mˈm-illə da-mme-lo(n.)/la
dɛ-mˈm-iwə da-mme-lo(m.)
dɛ-ɲˈdʒ-illə da-cce(=glie)-lo(n.)/la/li
dɛ-ɲˈdʒ-irə da-cce(=glie)-le
iv. cɛˈmimmə aˈð iddəchiamiamo a lui
cɛˈmimm-uə chiamiamo-lo
laˈvimmə-tʃə/nə laviamo-ci
v. cɛˈmɛitə aˈð iddəchiamate a lui
cɛˈmit-uə chiamate-lo
laˈvitə-və lavate-vi
ditɛ-ˈm-iwə/illə/irrə date-me-lo/la-li/le
ditʃitɛ-ɲˈdʒ-iwə dite-me-lo
a' ii. nɛ-u si cɛˈmennə non lo sei chiamando
nɛ lə si ˈdennə ˈnuddə non gli sei dando niente
nɛ ɲdʒ u si ˈdennə non glielo sei dando
iv. nɛ-u ˈʃi:mə cɛˈmennənon lo siamo chiamando
v. nɛ-u ˈʃi:tə cɛˈmennənon lo siete chiamando
c. u/ la/ lə ˈvɛtənəlo/ la/ li vedono
rə vˈvɛtənə le vedono 7.3.1. Accent reassignment in imperative-enclitic sequences Example No. 15 tə sɔ dˈdittə→də cɛˈmɛ-uə ˈti sono detto→di chiamar-lo
tə sɔ dˈdittə də da-ɲˈdʒ-illə ti sono detto di darglielo
də nɛn da-ɲˈdʒ-illə→di non dargliela |
| 8 | The Noun Phrase 8.1. The possessive 8.1.1. The possessive Example No. 16 b. lə kˈke:nə ˈmɛjə (ˈnegrə)il cane mio nero
lə ˈdawə vəsˈtaitə ˈmɛjə ˈnauvə i due vestiti miei nuovi Example No. 17 lə (trɛ) kˈke:nə ˈmɛjə i tre cani miei Example No. 18 8.3. Special treatment of kinship termsu ˈkɛ:nə ˈmɛjə lə ˈkɛ:nə ˈmɛjə il cane mio Example No. 19 8.3.4. Configurations that block the specialized treatment of the kinship termˈfiɟɟə-mə/-tə figlio-mio/-tuo
u ˈfiɟɟə ˈmɛjə/ˈtawə lə ˈfiɟɟə ˈmɛjə/ˈtawə il figlio mio/ tuo
ˈsɔr-mə/-tə rə ssəˈraurə ˈmɛjə sorella-mia/-tua Example No. 20 b. ˈfiɟɟə-tə u/la ˈgrennəfiglio/a-tuo/a il/la grande Example No. 21 lə trɛ fˈfiɟɟə ˈtɔ i tre figli tuoi |