| Donigala | |
| 2 | The Subject 2.1. Typology of agreement in postverbal subject constructions 2.1.1. Typology of agreement in postverbal subject constructions Example No. 1 2.9. Agreement theorya. ˈdromminti is pipˈpiuzudormono i bambini
b. ˈdrommi ppipˈpiuzudorme bambini Example No. 2 2.9.5. Definiteness effectsiŋˈguni ˈdrommi ppipˈpiuzu qui dorme bambini Example No. 3 iŋˈguni drɔmmi ppipˈpiuzu qui dorme bambini |
| 3 | The Structure of the Complementizer: Interrogative, Relative Clauses, and Aspects of Subordination 3.12. Lexical subject with the infinitive and control Example No. 4 ɖ appu ˈvattu ˈprimma dɛ ðɔrˈrai ˈðui l'ho fatto prima di tornare tu
dɛ ɖu tserˈriai ˈðui di lo chiamare tu
dɛ tserˈriai (ðui) a ˈffillus ˈtuzu di chiamare tu a figlio tuo
dɛ tserˈriai (ðui) a ˈissa di chiamare tu a lei |
| 5 | The Auxiliary 5.3. "Avere" with indirect reflexive 5.3.1. "Avere" with indirect reflexive Example No. 5 5.10. The existential construction and locative inaccusative constructionsa. mi zɛu ʃʃakˈkwau/ʃʃakˈkwaðami sono lavato/a, etc.
ti zɛzi ʃʃakˈkwau/ʃʃakˈkwaða
s ɛsti ʃʃakˈkwau/ʃʃakˈkwaða
si zeuzu ʃʃakˈkwauzu/ʃʃakˈkwaðaza
si zezi ʃʃakˈkwauzu/ʃʃakˈkwaðaza
si vunti ʃʃakˈkwauzu/ʃʃakˈkwaðaza
a'. m appɔ ʃʃakˈkwau i mmaˈnuzumi ho lavato le mani, etc.
t azi ʃʃakˈkwau i mmaˈnuzu
s aði ʃʃakˈkwau i mmaˈnuzu
s euzu ʃʃakˈkwau i mmaˈnuzu
s ezi ʃʃakˈkwau i mmaˈnuzu
s anti ʃʃakˈkwau i mmaˈnuzu Example No. 6 5.10.2. Selection of 'avere' with postverbal subjecta. inˈkuni ˈɖoi ˈvunti is pittʃɔkˈkɛɖɖuzulà ci sono i bambini
b. (ɖu) a pittʃɔkˈkɛɖɖuzu(ci) ha bambini
tʃ a pittʃɔkˈkɛɖɖuzu ci ha bambini Example No. 7 a. a mˈmottu ˈβuɖɖazaha morto le galline
a sˈtettju abbruˈʒau ˈvɔllaza ha stato bruciato foglie
b. funti ˈmɔttaza is ˈpuɖɖazasono morte le galline
funti sˈtettjaza abbruˈʒaðaza i ʃˈʃɔllaza sono state bruciate le foglie |
| 7 | Aspectual and Modal Structures 7.2. Imperative and negative imperative Example No. 8 a.-ii. tserriˈa-ɖɖu/ɖɖachiama-lo/la
tserria-mˈmia chiama-mi
ˈkurri corri
iv. ɖu tserriˈauzulo chiamiamo
v. tserriaˈi-ɖɖu/ɖɖachiamate-lo/la
tserriai-mˈmia chiamate-mi
a' ii. nɔ mmi/ɖɖu ˈtserristi non mi/ lo chiami (2ps Pres. Cong.)
nɔ mmi/ɖɖu tserriˈeizi non mi/ lo chiamiate (Pres. Cong.)
b.-ii. ɖɖu ˈtserriazalo chiami
ˈkurrizi corri
v. ɖɖu tserriˈaizilo chiamate |