| Bitetto | |
| 2 | The Subject 2.8. Verb inflection Example No. 1 a. mə ˈlavəkəmi lavo
ˈdorməkə dormo |
| 3 | The Structure of the Complementizer: Interrogative, Relative Clauses, and Aspects of Subordination 3.3. Data on complementizers and their distribution Example No. 2 a. m annə ˈðɪttə ka ˈve:nə ˈkrɛmi hanno detto che viene domani
ˈvoɟɟə ka ˈtewə ˈvi:nə ˈkrɛ voglio che tu vieni domani
aɟɟ asˈseutə ˈpraimə ka ˈjɪddə vəˈnɛvə sono uscito prima che lui veniva
ˈdoppə ka ˈjɪddə aˈvɛvə vəˈneutə→dopo che lui aveva venuto
b. jɛ ˈkʊddə ka ˈvɛʃkə tʊttə lə ˈdajəè quello che vedo tutti i giorni
ka mə ˈcɨ:mə ˈsɛmbə→che mi chiama sempre
ka ɲdʒ aɟɟə ˈdɨ:tə lə ˈsɔldə→che gli ho dato i soldi
c. tʃə ˈve:nə?chi viene?
tʃ i ka ˈcɨ:mə? chi è che chiami?
nən ˈtsattʃə a ttʃə ja caˈmɨ non so a chi ho chiamare
tʃə ˈco:və nanˈn eskə chi (=se) piove non esco
d. tʃə ʃtɛ a fˈfɨ?cosa stai a fare?
nan ˈtsattʃə tʃə aɟɟ a ˈfɨ non so cosa ho a fare
f. tʃə ˈco:və nanˈn eskəchi(=se) piove non esco
nan ˈtsattʃə tʃə aɟɟ a ˈdɔrmə o ˈnɔunə non so chi(=se) devo dormire o no
nɔ u ˈtsattʃə tʃə ˈve:nə non so se/ chi viene |
| 4 | The Object 4.2. The order of the clitic string with respect to impersonal/reflexive Example No. 3 4.3. Systems of reflexive inflectioni. ˈddɨ sə ˈmaɲdʒə bˈbu:nəlì si mangia bene
ii. a. ˈkʊddə sə ˈvɛtə ka ˈpassə ˈsembəlui si vede che passa sempre
ˈkɪddə sə ˈvɛtənə pasˈsɨ loro si vedono passare
b. ˈjɪddə s u akˈkattəlui se lo compra
c. ˈeddə sə n akˈkattə ˈdewəlui se ne compra due Example No. 4 4.4. Coincidence of dative and locative in the same formmə ˈlavəkə
tə ˈlɨ:və
sə ˈlɨ:və
nə laˈvɨ:mə
və laˈvɨ:tə
sə ˈlavənə 4.4.4. Coincidence of dative and locative in the same form Example No. 5 c. mə dɛ ˈkʊssəmi dà questo, etc.
tə dɛ ˈkʊssə
ɲdʒə dɛ ˈkʊssə
nə dɛ ˈkʊssə
və dɛ ˈkʊssə
d. m u: ˈdɛme lo dà
mə la/ lə ˈdɛ me la/li dà, etc.
t u: ˈdɛ
ɲdʒ u: ˈdɛ
n u: ˈdɛ
u u: ˈdɛ
e. mə nə dɛ ˈdewəme ne dà due, etc.
tə nə dɛ ˈdewə
ɲdʒə nə dɛ ˈdewə
nə dɛ ˈdewə (a nˈnɛwə)
f. ɲdʒə ˈmɛttə u ˈsɨ:ləci metto il sale
ɲdʒ u: ˈmɛttə ce lo metto |
| 5 | The Auxiliary 5.5. Choice of the auxiliary depending on person, tense and mood Example No. 6 5.6. Parameters related to person. Systems with "essere" at 2ps, 3pa. aɟɟə vəˈneutəho venuto
si vəˈneutə sei venuto
ɛ vvəˈneutə è venuto
simə/ amə vəˈneutə siamo/abbiamo venuto
si:tə vəˈneutə siete venuto
annə vəˈneutə hanno venuto
aɟɟə dərˈmeutə ho dormito
a dərˈmeutə hai dormito
ɛ ddərˈmeutə è dormito
amə/ ˈsimə dərˈmeutə abbiamo/siamo dormito
si:tə dərˈmeutə siete dormito
annə dərˈmeutə hanno dormito
av arrəˈvɨ:tə ha arrivato
u aɟɟə caˈmɨ:tə lo ho chiamato
u a caˈmɨ:tə lo hai chiamato
u ɛ caˈmɨ:tə lo è chiamato
u amə caˈmɨ:tə lo abbiamo chiamato
u aˈvi:tə caˈmɨ:tə lo avete chiamato
u annə caˈmɨ:tə lo hanno chiamato
u av aˈpirtə lo ha aperto
m aɟɟə laˈvɨ:tə mi ho lavato
t a laˈvɨ:tə ti hai lavato
s ɛ llaˈvɨ:tə si è lavato
nə si:mə/ n amə laˈvɨ:tə ci siamo/abbiamo lavato
və sitə laˈvɨ:tə vi siete lavato
s annə laˈvɨ:tə si hanno lavato
s av aˈpɛrtə/ aˈpirtə si ha aperta/ aperto
cf. sɔ kkənˈdɛndəsono contento, etc.
si kənˈdɛndə
jɛ kkənˈdɛndə
simə kənˈdɛndə
sitə kənˈdɛndə
sɔ kkənˈdɛndə
jɛ ˈji:rtə è alto
u aɟɟə a ˈfɨ lo ho da fare, etc.
u a da ˈfɨ
u av a ˈfɨ
u ˈm a ˈfɨ
u aˈvit a ˈfɨ
u ann a ˈfɨ
u tɛŋgə lo tengo
b. aˈvɛvə dərˈmeutə/ vəˈneutəavevo dormito/venuto, etc.
aˈvivə dərˈmeutə/ vəˈneutə
aˈvɛvə dərˈmeutə/ vəˈneutə
aˈvɛmmə dərˈmeutə/ vəˈneutə
aˈvivə dərˈmeutə/ vəˈneutə
aˈvɛvənə dərˈmeutə/ vəˈneutə
u aˈvɛvə caˈmɨ:tə lo avevo chiamato, etc.
u aˈvivə caˈmɨ:tə
u aˈvɛvə caˈmɨ:tə
u aˈvɛmmə caˈmɨ:tə
u aˈvivə caˈmɨ:tə
u aˈvɛvənə caˈmɨ:tə
m aˈvɛvə laˈvɨ:tə mi avevo lavato, etc.
t aˈvivə laˈvɨ:tə
s aˈvɛvə laˈvɨ:tə
n aˈvɛmmə laˈvɨ:tə
v aˈvivə laˈvɨ:tə
s aˈvɛvənə laˈvɨ:tə 5.6.1. Parameters related to person. Systems with "essere" at 2ps, 3p Example No. 7 5.10. The existential construction and locative inaccusative constructionsu ɛ caˈmɨ:tə l'è chiamato
ɛ dərˈmeutə è dormito
ɛ vvəˈneutə è venuto
s ɛ llaˈvɨ:tə si è lavato
u av aˈpirtə lo ha aperto
av aspətˈtɨ:tə ha aspettato
av arrəˈvɨ:tə ha arrivato
s av alˈdzɨ:tə si ha alzato
cf. jɛ kkənˈdɛndəè contento
jɛ ˈjirtə è alto Example No. 8 5.11. Lexicalization of the object clitic in auxiliary contextsˈstɛ u məˈnɪnnə sta il bambino
ˈstɔnnə lə məˈnɪnnə stanno i bambini
ˈstɨvə u məˈnɪnnə stava il bambino
ˈstavənə lə məˈnɪnnə stavano i bambini Example No. 9 u aɟɟə caˈmɨ:tə lo ho chiamato
u av aˈpirtə lo ha aperto
l av aˈpɛrtə la ha aperta |
| 7 | Aspectual and Modal Structures 7.1. Position of the object clitic with the infinitive Example No. 10 7.2. Imperative and negative imperativea. t aɟɟə ˈdɪttə də caˈma-wəti sono detto di chiamar-lo
(ka na w a da caˈmɨ) (che non lo hai da chiamare)
b. (jɛ mˈmɛɟɟə ka u caˈmɨmə)(è meglio che lo chiamiamo)
c. (nan ˈtsattʃə tʃɛ rˈrabbə t aɟɟ a ˈdaiʃə)(non so che roba ti devo dire)
d. ˈaɟɟə vəˈnɛutə pə vvəˈdɛ-wəho venuto per veder-lo
mə ˈn aɟɟə ˈʃɛutə pə na wə vəˈdɛ me ne ho andato per non lo veder
e. mə ˈvɔgg a kkələˈkwɨmi voglio coricare Example No. 11 a.-ii. da-ɲˈdʒi-wəda-cce(=glie)-lo
iv. da-ma-ɲˈdʒi-wədiamoce(=glie)-lo
v. data:-ˈme-wədate-me-lo
a' ii. na ŋdʒ-u si ˈdannə non ce(=glie)-lo sei dando
iv. na ɲdʒ u: ˈsimə ˈdannənon ce(=glie)-lo siamo dando
v. na m u: ˈsitə ˈdannənon me lo siste dando |
| 8 | The Noun Phrase 8.3. Special treatment of kinship terms Example No. 12 ˈmammə mamma (=mia)
ˈmammə-tə mamma-tua
la ˈmammə la mamma (=sua)
ˈmammə ˈnostə/ ˈvostə mamma nostra/vostra
la ˈmammə də ˈlo:rə la mamma di loro
atˈtanə-mə padre-mio
atˈtan-də padre-tuo
u atˈtɨ:nə il padre (=suo)
u atˈtɨ:nə ˈnustə/ ˈvustə/ də ˈkɪddə il padre nostro/vostro/di lui
ˈfɪɟɟə-mə lə ˈfɪɟɟə ˈmajə figlio-mio – i figli miei
ˈfɪɟɟə-tə lə ˈfɪɟɟə ˈtewə figlio-tuo – i figli tuoi
u ˈfɪɟɟə d ˈjɪddə lə ˈfɪɟɟə də ˈjɪddə il figlio di lui
u ˈfɪɟɟə ˈnustə/ ˈvustə/ də ˈlo:rə lə ˈfɪɟɟə ˈnustə/ ˈvustə/ də ˈkɪddə il figlio nostro/vostro/ di lui
ˈsɔrə-mə sorella-mia
ˈsɔr-də sorella-tua
la ˈsɔrə də ˈjɪddə la sorella di lui |