| Rotondella | |
| 3 | The Structure of the Complementizer: Interrogative, Relative Clauses, and Aspects of Subordination 3.3. Data on complementizers and their distribution Example No. 1 a. m ɛnə ˈrittə ka ˈvɛnənə ˈkrajəmi hanno detto che vengono domani
ɛ mˈmɛɟɟə ka ˈtu ˈvɛnəsə è meglio che tu vieni
ɛddʒə isˈsutə ˈprimə ka ˈtu vəˈnijəsə sono uscito prima che tu venissi
b. ɛ kˈkwirə ka mə ˈcæmə sˈsɛmprəè quello che mi chiama sempre
ddʒuˈannə ka kaˈnɔskə bˈnonə… Giovanni che conosco bene…
c. kə bˈbɛnərə?chi viene?
a kkæ kkə ˈcæməsə? a chi che chiami?
ˈritʃə-mə nu ˈpokə kə bˈbɛnərə dimmi un po' chi viene
nɔn ˈtsattʃə a kˈk ɛddʒ a caˈma non so a chi ho a chiamare
d. kə fˈfa:jə?cosa fai?
nɔn ˈtsattʃə kə fˈfa:nə ˈlo:rə non so cosa fanno loro
nɔnn u ˈsattʃə ˈk ɛddʒə a ˈfa non lo so cosa ho a fare
e. kə kˈkə u ˈfajə?con cosa lo fai?
kə lˈlibbrə ˈlɛddʒəsə? che libro leggi? |
| 4 | The Object 4.2. The order of the clitic string with respect to impersonal/reflexive Example No. 2 4.3. Systems of reflexive inflectioni. sə ˈrɔrmərə bˈbɔnəsi dorme bene
ii. a. sə ˈvirərə sɛmbə pasˈsasi vede sempre passare
sə ˈvirənə sɛmbə pasˈsa si vedono sempre passare
b. s u akˈkattərəse lo compra
c. sə n akˈkattərə ˈrujəse ne compra due
d. s i ra ssɛmbə radˈdʒo:nəsi gli dà sempre ragione
f. tʃə sə ˈmɪttərə u ˈsa:ləci si mette il sale
g. s i nə ra sˈsɛmbə ˈtrɔppəsi gli ne dà troppo Example No. 3 4.3.1. Distribution of 1/2p "si" in non-reflexive constructionsmə ˈla:və
tə ˈlavəsə
sə ˈlavərə
sə laˈva:mə
və laˈva:tə
sə ˈlavənə Example No. 4 4.5. The use of "ne" instead of dative in nexuses with accusative/partitivesə ˈvirənə ci vedono
sə ˈranə ˈkwissə ci danno questo 4.5.2. The use of "ne" instead of dative in nexuses with accusative/partitive Example No. 5 4.9. Prepositional objects and other prepositional complementsb. nə ˈpɪɟɟə ˈrujəne prendo due
c. mə ˈranə ˈkwissəmi danno questo, etc.
tə ˈranə ˈkwissə
i ˈranə ˈkwissə
sə ˈranə ˈkwissə
və ˈranə ˈkwissə
d. ˈlorə m u ˈranəloro me lo danno, etc.
t u ˈranə
n u ˈranə
s u ˈranə
v u ˈranə
e. ˈlorə mə nə ˈrane ˈrujəloro me ne danno due
tə nə ˈrane ˈrujə te ne danno due
n i ˈrane ˈrujə ne gli danno due
sə nə ˈrane ˈrujə se(=ce) ne danno due
və nə ˈrane ˈrujə ve ne danno due
f. tʃ u ˈmɪkkəce lo metto
tʃə ˈmɪkkə u ˈsa:lə ci metto il sale Example No. 6 t u ˈraɣə a tˈtijə te lo do a te
n u ˈraɣə a fˈfratə ˈtujə glielo do a tuo fratello |
| 5 | The Auxiliary 5.8. Systems with "avere" Example No. 7 5.10. The existential construction and locative inaccusative constructionsa. ɛddʒə rurˈmu:tə /βəˈnu:tə /caˈma:tə a fˈfratə ˈtujəho dormito/venuto/chiamato a fratello tuo
ɛjə rurˈmu:tə / βəˈnu:tə / caˈma:tə a fˈfratə ˈtujə, etc.
ɛ ddurˈmu:tə / bbəˈnu:tə / ccaˈma:tə a fˈfratə ˈtujə
ɛmə ðərˈmu:tə / vəˈnu:tə /aˈva:tə a ˈmakənə
ɛˈβɛsə rurˈmu:tə / βəˈnu:tə / caˈma:tə a fˈfratə ˈtujə
ɛnə rurˈmu:tə / βəˈnu:tə / caˈma:tə a fˈfratə ˈtujə
m ɛddʒə laˈβa:tə mi ho lavato, etc.
ˈt ɛj laˈβa:tə
s ɛ llaˈβa:tə
s ɛmə laˈβa:tə
β ɛˈβɛsə laˈβa:tə
s ɛnə laˈβa:tə
cf. suə kunˈtɛntəsono contento, etc.
sɪ kunˈtɛntə
jɛ kkunˈtɛntə
sʊmə kunˈtɛntə
sɪsə kunˈtɛntə
sʊ kunˈtɛntə
b. ɛˈβijə rurˈmu:tə/βəˈnu:tə/caˈma:tə a fˈfratə ˈtujəavevo dormito/venuto/chiamato a fratello tuo
m ɛˈβijə laˈβa:tə mi avevo lavato
cf. aˈβijə(lo) avevo Example No. 8 5.11. Lexicalization of the object clitic in auxiliary contextsˈtʃ e u ɣwaʎˈʎɔnə c'è il bambino
tʃə ˈsu i ɣwaɲˈɲunə ci sono i bambini Example No. 9 a. ˈaddʒə ˈvistə(lo/la/li/le) ho visto/a/i/e
ai caˈma:tə (lo/ la/ le/ li) hai camato/a/e/i
a caˈma:tə (lo/ la/ le/ li) ha camato/a/e/i
amə caˈma:tə (lo/ la/ le/ li) abbiamo camato/a/e/i
aˈβɛsə caˈma:tə (lo/ la/ le/ li) avete camato/a/e/i
anə caˈma:tə (lo/ la/ le/ li) hanno camato/a/e/i
ˈaddʒə ˈratə a ˈjiddə lo ho dato a lui
ˈaddʒə ˈratə ˈkwistə gli ho dato questo
ˈn addʒə ˈra:tə glielo ho dato
aˈβijə caˈma:tə (lo) avevo chiamato
addʒ a caˈma (lo/la/li/le) ho a chiamare
aj a ˈfa, etc.
a dda ˈfa
am a ˈfa
aˈves a ˈfa
an a caˈma
aˈ. ɔnn addʒə ˈvistə non (lo/li/la) ho visto/i/e/a
nɔnn aˈβijə ˈvistə non (lo) avevo visto
b. ɛddʒə caˈma:tə a fˈfratə ˈtujəho chiamato (a) tuo fratello
t ɛddʒə caˈma:tə ti ho chiamato
m ɛi caˈma:tə mi hai chiamato
m ɛ ccaˈma:tə mi è(=ha) chiamato
ɛmə caˈmatə a fˈfratə ˈtujə abbiamo chiamato a tuo fratello
m aˈβɛsə caˈma:tə mi avete chiamato
m ɛnə caˈma:tə mi hanno chiamato
ɛddʒ a caˈma a fˈfratə ˈtujə ho a chiamare a tuo fratello
t ɛddʒ a caˈma ti ho a chiamare
m ɛn a caˈma mi hanno a chiamare
ɛn a caˈma a fˈfratə ˈtujə ìhanno a chiamare a tuo fratello
t ɛˈβijə caˈma:tə ti avevo a chiamare
c. u/a/i ˈβi:ɣəlo/la/li/le vedo
a:/u:/i: pˈpɛnnə la/lo/li-e appendo
apˈpɛnnə a ddʒakˈkɛttə appendo la giacchetta
c'. nɔnn u ˈβi:ɣənon lo vedo
nɔnn u pˈpɛnnə non lo appendo
d. ˈl addʒəlo/la/li/le ho, etc.
ˈl ajə
ˈl arə
aˈvemə (lo/la/li/le) abbiamo
aˈvesə (lo/la/li/le) avete
ˈl anə lo/la/li/le hanno
aˈβijə (lo/la/li/le) avevo
aˈβiinə (lo/la/li/le) avevano |
| 7 | Aspectual and Modal Structures 7.1. Position of the object clitic with the infinitive Example No. 10 7.2. Imperative and negative imperativea. t ɛddʒə ˈðittə rə (nunn) u caˈmati ho detto di (non) lo chiamare
b. ɛ mˈmɛɟɟə r u caˈmaè meglio di lo chiamare
(ɛ mˈmɛɟɟə kə nunn u caˈmamə) é meglio che non lo chiamiamo
c. (nun ˈsattʃə kə ˈt ɛddʒə a ˈritʃə)non so che ti ho a dire
d. ɛddʒə vəˈnutə pə ttə ˈvirəho venuto per ti vedere
mə n ɛddʒə ˈjutə pə nun tə ˈvirə me ne ho andato per non ti vedere
e. (ɔnn) u ˈvɔɟɟə ˈvirə(non) lo voglio vedere Example No. 11 7.2.4. Flexion of the imperativea.-ii. camə a kˈkwirəchiama a quello
caˈmallə chiama-lo
ˈcamə-mə chiama-mi
purˈta-llə porta-lo-la-li-le
ra-mˈmi-llə da-mme-lo-la-li-le
iv. caˈmamə-ləchiamiamo-lo-la-li-le
pur,tamə-nˈn-illə portiamo-ne(glie)-lo-la-li-le
ravəmə-nˈni-llə diamo-ne(=glie)-lo-la-li-le
v. caˈmatə-mə/ləchiamate-mi/lo-la-li-le
ravətə-mˈmi-llə date-me-lo-la-li-le
purtatə-nˈn-illə portate-ne(=glie)-lo-la-li-le
a' ii. nɔnn u caˈma non lo chiamare
nɔ mm u ˈra non me lo dare
iv. nɔnn u caˈmamənon lo chiamiamo
nɔ nn u raˈvemə non ne(=glie)-lo diamo
nɔn n u purˈta:mə non ne(=glie)-lo portiamo
v. nɔnn u caˈmatənon lo chiamate
nɔ mm u raˈvetə non me lo date
nɔn n u purˈta:tə non ne(=glie) lo portate
b. u/ a/ i ˈviɣəlo/ la/ li-le vedo Example No. 12 7.4. Appearance of adverbial elements between clitic and verba.-ii. ˈcamə a kˈkwirəchiama a quello
v. caˈmatə a kˈkwirəchiamate a quello
b.-ii. mə ˈcaməsəmi chiami
v. mə caˈmasəmi chiamate 7.4.1. Appearance of adverbial elements between clitic and verb Example No. 13 a. u/ təˈsɛmbə ˈvirənəlo/ ti sempre vedono
ɔnn u mai ˈvirənə non lo mai vedono
nɔn tə mai ˈvirənə non ti mai vedono
ɔnn u ccu ˈβiɣə non lo più vedo
ɔn tsə majə ˈlaβərə non si mai lava
u purə ˈcamərə lo pure chiama
m u ˈsɛmbə ˈra:nə me lo sempre danno
n u purə ˈra ne(=glie) lo pure dà
kə sɛmbə ˈβɛnərə? chi sempre viene?
t ɛddʒə rittə r u sɛmbə caˈma ti ho detto di lo sempre chiamare
rə nɔnn u mai/ cu caˈma→di non lo mai/ più chiamare
rə nɔn n u majə ˈra→di non ne(=glie) lo mai dà
b. u/ təˈvirənə ˈsɛmbəlo/ ti vedono sempre
ɔnn u ˈvirənə ˈmai non lo vedono mai
nɔn tə ˈvirənə ˈmai non ti vedono mai
ɔnn u ˈβiɣə cˈcu non lo vedo più
ɔn tsə ˈlaβərə ˈmajə non si lava mai
u ˈcamərə ˈpurə lo chiamano pure
m u ˈra:nə ˈsɛmbə me lo danno sempre
kə ˈβɛnərə ˈsɛmbə? chi viene sempre?
ddʒa mə ˈvirənə già mi vedono
mə ˈvirənə dˈdʒa mi vedono già
t ɛddʒə rittə r u caˈma ˈsɛmbə ti ho detto di lo chiamare sempre
rə nɔnn u caˈma cˈcu→di non lo chiamare più
rə nɔn n u ra ˈmajə→di non ne(=glie) lo dare mai |
| 8 | The Noun Phrase 8.3. Special treatment of kinship terms Example No. 14 ˈfiɟɟə ˈme:jə i ˈfiɟɟə ˈme:jə figlio mio – i figli miei
ˈsora ˈtu:jə i ˈsorə ˈtu:jə sorella tua – le sorelle tue |