| Colobraro | |
| 2 | The Subject 2.8. Common lexicalizations of multiple forms in the paradigm 2.8.2. Common lexicalizations of multiple forms in the paradigm Example No. 1 a. ˈvɛŋgwəvengo, etc.
ˈvanəsə
ˈvanətə
vəˈneimə
vəˈne:sə
ˈvanənə Example No. 2 b. vəˈnijəvenivo, etc.
vəˈnisə
vəˈnitə
vəˈniumə
vəˈniuvə
vəˈninə
aˈve:rə laˈvɛɐtə (lo) avrei lavato, etc.
aˈvɛrəsə
aˈvɛrətə
aˈvɛrəmə
aˈvɛrvə
aˈvərənə |
| 3 | The Structure of the Complementizer: Interrogative, Relative Clauses, and Aspects of Subordination 3.3. Data on complementizers and their distribution Example No. 3 a. m ɛnə ˈðittə ka ˈvanəsəmi hanno detto che vieni
ˈpendzə ka ˈvenətə penso che viene
ˈvɔʎʎə ka ja vəˈniə voglio che ha a venire
jɛ mˈmeʎʎə ka ˈvanəsə ˈtu è meglio che vieni tu
ɛddʒə jəsˈsutə ˈprimə ka vəˈnisə ˈtu sono uscito prima che venivi tu
ˈðɔpə ka aˈvisə vəˈnutə→dopo che avevi venuto
b. jɛ kˈkwillə ka ˈviwə ˈsɛmbəè quello che vedo sempre
ka mə ˈcamətə ˈsɛmbə→che mi chiama sempre
ˈkwillə…ka ˈjɛtə aˈmikə ˈmejə lui, che è amico mio…
c. kə ˈvanətə?chi viene?
a kkə ˈcaməsə? a chi chiami?
ˈdjetʃə-mə kə ˈvanətə dimmi chi viene
nɔn ˈtsattʃə a kˈkə ˈɛddʒ a caˈma non so a chi ho a chiamare
jɛ kˈkwillə a kˈkə ˈðewə i ˈsɔlətə è quello a chi do i soldi
d. kə fˈfa:jə?cosa fai?
ˈdjetʃə-mə kə ˈfa:jə dimmi cosa fai
nɔn ˈtsattʃə kə ˈɛddʒə a fˈfɛ non so cosa ho a fare
nɔ ɲˈɲɛssə pəkˈkɪ ˈcɔutə non esco perché piove
e. kə kˈkə a ˈfa:sə?con che la fai?
kə lˈlibbrə sˈtɛi lədˈdʒɛnnə? che libro stai leggendo? |
| 4 | The Object 4.2. The order of the clitic string with respect to impersonal/reflexive Example No. 4 4.3. Systems of reflexive inflectioni. alˈlɛ sə ˈðɔrmətə bˈbo:nəlà si dorme bene
ii. a. ˈjillə sə ˈvjeðətə ˈsɛmpə ðə pasˈsɛlui si vede sempre di passare
ˈlorə sə ˈvjeðənə ˈsɛmpə ðə pasˈsɛ loro si vedono sempre di passare
b. ˈjillə s u kˈkattətəlui se lo compra
c. ˈjillə sə n akˈkattətə dˈdujəlui se ne compra due Example No. 5 4.3.1. Distribution of 1/2p "si" in non-reflexive constructionsmə ˈlɛɐvə
tə ˈlavəsə
sə ˈlavətə
sə laˈvɛɐmə
və laˈvasə
sə ˈlavənə Example No. 6 4.4. Lexicalization of dative and partitive by the same forms u ˈðɛɐtə ce lo dà
sə nə ðɛ dˈdu:jə ce ne dà due
sə ˈcamətə ci chiama 4.4.6. Lexicalization of dative and partitive by the same form Example No. 7 4.9. Prepositional objects and other prepositional complementsb. nə ˈpiʎʎə ˈdu:jəne prendo due
c. ˈjillə mə dɛ kˈkistəlui mi dà questo, etc.
ˈjillə tə ˈdɛ kˈkistə
ˈjillə nə dɛ kˈkistə
ˈjillə sə dɛ kˈkistə
ˈjillə və dɛ kˈkistə
d. m u ˈðɛɐtəme lo dà, etc.
t u ˈðɛɐtə
n u ˈðɛɐtə
s u ˈðɛɐtə
v u ˈðɛɐtə
e. mə nə ðɛ dˈdu:jəme ne dà due, etc.
tə nə ðɛ dˈdu:jə
nə ðɛ dˈdu:jə
sə nə ðɛ dˈdu:jə
və nə ðɛ dˈdu:jə
f. tʃ u ˈmittəce lo metto
tʃə nə ˈmittə ˈdu:jə ce ne metto due Example No. 8 a. ˈspɛttə a ɟˈɟilləaspetto a lui
a tˈtuttə ˈkwantə …a tutti quanti
tʃə ˈmittə (a) kˈkwistə ci metto a questo
tə ˈðɛwə (a) kˈkwistə ti devo a questo
b. tʃə ˈmittə u ˈsɛ:ɣəci metto il sale Example No. 9 tʃə ˈmittə a kˈkwistə ci metto a questo |
| 5 | The Auxiliary 5.8. Varieties with only "avere" without participle agreement. 5.8.1. Varieties with only "avere" without participle agreement. Example No. 10 5.10. The existential construction and locative inaccusative constructionsa. ɛddʒə dərmu:tə/βəˈnu:tə/laˈβɛɐtə i ˈpannəho dormito/venuto/lavato i panni, etc.
ɛjə dərmu:tə/βəˈnu:tə/laˈβɛɐtə i ˈpannə
ɛ ddərmu:tə/bbəˈnu:tə/llaˈβɛɐtə i ˈpannə
ɛmmə/ɛmə dərmu:tə/βəˈnu:tə/laˈβɛɐtə i ˈpannə
aˈβesə dərmu:tə/βəˈnu:tə/laˈβɛɐtə i ˈpannə
ɛnnə/ɛnə dərmu:tə/βəˈnu:tə/laˈβɛɐtə i ˈpannə
m ɛddʒə laˈβɛɐtə mi ho lavato, etc.
t ɛjə laˈβɛɐtə
s ɛ llaˈβɛɐtə
s ɛmmə laˈβɛɐtə
v aˈβesə laˈβɛɐtə
s ɛnnə laˈβɛɐtə
cf. suβə sˈtaŋgəsono stanco, etc.
sə sˈtaŋgə
jɛ sˈtaŋgə
si:mə sˈtaŋgə
si:sə sˈtaŋgə
su sˈtaŋgə
ɛddʒ a ruˈmannə ho a domandare, etc.
ɛi a ruˈmannə
ɛ dd a ruˈmannə
ɛmm a ruˈmannə
aˈβes a ruˈmannə
ɛnn a ruˈmannə
ɣaddʒə ˈfɛɐmə ho fame, etc.
ɛi ˈfɛɐmə
ɛ ˈfɛɐmə…
ɛ mˈmɔrtə è morto
ɛnnə ˈmɔrtə sono morto
b. aˈβijə βəˈnutə/dərˈmutə/laˈβɛɐtəavevo venuto/dormito/lavato, etc.
aˈβi:sə βəˈnutə/dərˈmutə/laˈβɛɐtə
aˈβiəðə βəˈnutə/dərˈmutə/laˈβɛɐtə
aˈβimmə βəˈnutə/dərˈmutə/laˈβɛɐtə
aˈβi:sə βəˈnutə/dərˈmutə/laˈβɛɐtə
aˈβi:nə βəˈnutə/dərˈmutə/laˈβɛɐtə
cf. jɛrə sˈtaŋgəero stanco, etc.
ˈjarəsə sˈtaŋgə
ˈjarəðə sˈtaŋgə
ˈjarəmə sˈtaŋgə
ˈjarəvə sˈtaŋgə
ˈjarənə sˈtaŋgə Example No. 11 5.11. Lexicalization of the object clitic in auxiliary contextsˈtʃ ɛ nu ɣwaɲɲəˈnɛllə c'è un bambino
tʃə ˈsu i ɣwaɲˈɲu:nə ci sono i bambini Example No. 12 a. (ɛ)ddʒ-u/-a/-i caˈmɛɐtəho-lo/la/li/le chiamato/a/i/e
(ɛ)j-u caˈmɛɐtə hai-lo chiamato
a ccaˈmɛɐtə (lo/la/li/le) ha chiamato/a/i/e
(ɛ)m-u/-i caˈmɛɐtə abbiamo-lo/li/le chiamato/i/e
aˈvisə caˈmɛɐtə (lo/la/li/le) avete chiamato/a/i/e
ɛnn-u caˈmɛtə hanno-lo chiamato
n ɛm-u ˈdɛatə ne(=gli) abbiamo-lo dato
aˈvij caˈmɛɐtə (lo/la/li/le) avevo chiamato/a/i/e
ˈl ɛddʒ a ˈfɛ lo ho da fare, etc.
ˈl ɛj a ˈfɛ
ˈl ɛ dda ˈfɛ
ˈl ɛm a ˈfɛ
l aˈves a ˈfɛ
ˈl ɛn a ˈfɛ
aˈ. nɔnˈn ɛddʒ-u caˈmɛɐtə non ho-lo chiamato
nɔnˈn ɛn-u caˈmɛɐtə non hanno-lo chiamato
b. t ɛddʒ caˈmɛɐtəti ho chiamato
m ɛ ccaˈmɛɐtə mi ha chiamato
m aˈvisə caˈmɛɐtə mi avete chiamato
ɛddʒə laˈβɛɐtə i ˈpannə ho lavato i panni, etc.
ɛjə laˈβɛɐtə i ˈpannə
ɛ laˈβɛɐtə i ˈpannə
ɛmmə/ˈɛmə laˈβɛɐtə i ˈpannə
aˈβesə laˈβɛɐtə i ˈpannə
ɛnnə/ɛnə laˈβɛɐtə i ˈpannə
t aˈvij caˈmɛɐtə ti avevo chiamato
ɛddʒ a ruˈmannə ho da rimanere, etc.
ɛi a ruˈmannə
ɛ dda ruˈmannə
ɛmm a ruˈmannə
aˈβes a ruˈmannə
ɛnn a ruˈmannə
ˈsuwə kunˈtɛntə sono contento, etc.
ˈsi kkunˈtɛntə
ˈjɛ kkunˈtɛntə
ˈsimə kunˈtɛntə
ˈsisə kunˈtɛntə
ˈsu kkunˈtɛntə
c. u/a/i ˈcɛɐməlo/la/li/le chiamo
atˈtakkə ˈkwistə lego questo
u/i tˈtakkə lo/li lego
u/ a ˈɣrɛ:pə lo/la apro
c'. nɔnn u tˈtakkənon lo lego
d. ˈɣaddʒə ˈfɛɐməho fame
ɛi ˈfɛɐmə hai fame
ɛ ˈfɛɐmə ha fame |
| 7 | Aspectual and Modal Structures 7.1. Position of the object clitic with the infinitive Example No. 13 7.2. Imperative and negative imperativea. t ɛddʒə ˈðittə ðə (nunn) u caˈmɛti ho detto di (non) lo chiamare
b. ɛ ccu mˈmɛʎʎə ðə (nunn) u caˈmɛè più meglio di (non) lo chiamare
d. ɛddʒə βəˈnu:tə pə ttə ˈβi:ðəho venuto per ti vedere
mə nn ɛddʒə ˈju:tə pə nnən tə ˈ βi:ðə me ne ho andato per non ti vedere Example No. 14 a.-ii. ˈcɛmə a fˈfrɛtə ˈtuwəchiama a tuo fratello
ˈmittə a kˈkwistə metti a questo
caˈma-llə chiama-lo-la-li-le
purˈta-llə porta-lo-la-li-le
ˈcamə-mə chiam-ami
mətˈti-llə metti-lo-la-li-le
da-mˈm-illə da-mme-lo-la-li-le
pɔrta-mˈm-illə porta-me-lo-la-li-le
iv. caˈmɛ:mə a kˈkwilləchiamiamo a quello
caˈmamə-lə chiamiamo-lo
pɔr,tamə-nˈn-illə portiamo-ne(=glie)-lo-la-li-le
davəmə-nˈn-illə diamo-ne(=glie)-lo-la-li-le
v. caˈmɛ:tə a ɟˈɟilləchiamate a lui
purˈtɛɐtə ˈkwistə portate questo
caˈmatə-lə chiamate-lo
purˈtatə-nə ˈkistə portate-ne(=gli) questo
pur,tatə-nˈn-illə portate-ne(=glie)-lo-la-li-le
davətə-mˈm-illə date-me-lo-la-li-le
a' ii. nɔmm u: purˈtɛ non me lo portare
nɔnn u caˈmɛ non lo chiamare
iv. nɔn n u: purˈtɛɐmənon ne(=glie) lo portiamo
v. nɔnn u caˈmɛɐtənon lo chiamate
nɔ mm u daˈveitə non me lo date
nɔn n u: purˈtɛɐtə non ne(=glie)-lo portate |
| 8 | The Noun Phrase 8.1. The possessive 8.1.1. The possessive Example No. 15 8.3. Special treatment of kinship termsa ˈsɛddʒa ˈme:jə i ˈsɛddʒə ˈme:jə la sedia mia Example No. 16 tɛta ˈme:jə/ ˈtu:wə/ ˈsu:wə babbo mio/ tuo/suo
tɛta ˈnɔstə/ ˈvɔstə/ ˈlo:rə babbo nostro/vostro/loro
mamma ˈme:jə/ ˈtu:wə/ ˈsu:wə mamma mia/tua/sua
fɪʎʎə ˈme:jə i fɪʎʎə ˈme:jə figlio mio – i figli miei, etc.
fɪʎʎə ˈtu:wə i fɪʎʎə ˈtu:wə
(u) fɪʎʎə ˈsu:wə i fɪʎʎə ˈsu:wə il figlio suo, etc.
(u) fɪʎʎə ˈnɔstə i fɪʎʎə ˈnɔstə
(u) fɪʎʎə ˈvɔstə i fɪʎʎə ˈvɔstə
(u) fɪʎʎə ˈlo:rə i fɪʎʎə ˈlo:rə
frɛtə ˈmejə i frɛtə ˈmejə fratello mio – i fratelli miei, etc.
frɛtə ˈtu:ə i frɛtə ˈtu:ə
frɛtə ˈsu:ə i frɛtə ˈsu:ə
frɛtə ˈnɔstə i frɛtə ˈnɔstə
frɛtə ˈvɔstə i frɛtə ˈvɔstə
frɛtə ˈlo:rə i frɛtə ˈlo:rə
ˈso:ra ˈme:jə i ˈso:rə ˈme:jə sorella mia – le sorelle mie, etc.
ˈso:ra ˈtu:wə i ˈso:rə ˈtu:wə
ˈso:ra ˈsu:wə i ˈso:rə ˈsu:wə
(a) ˈso:ra ˈnɔstə i ˈso:rə ˈnɔstə la sorella nostra |