| Monteroduni | |
| 3 | The Structure of the Complementizer: Interrogative, Relative Clauses, and Aspects of Subordination 3.3. Data on complementizers and their distribution Example No. 1 a. m ɛnnə ˈrittə kə vˈvɛ adduˈma:nəmi hanno detto che viene domani
vɔʎʎə kə vˈvje adduˈma:nə voglio che vieni domani
ɛ mˈmɛʎʎə kə ttu ˈvje è meglio che tu vieni
sɔŋgə ʃˈʃutə ˈprima kə tu məˈni:və sono uscito prima che tu venivi
ˈrɔpə kə tu se məˈnutə dopo che tu sei venuto
b. ɛ kˈkwiʎʎə kə (ru) ˈverə ˈsɛmbəè quello che lo vedo sempre
mə ˈcama ˈsɛmbə mi chiama sempre
rə ˈsɔŋgə ˈratə rə ˈsɔldə gli ho dato i soldi
c. ki ˈvɛ?chi viene?
a ˈki ˈcamə? a chi chiami?
nən ˈtsattʃə a ki caˈma non so a chi chiamare
d. kə fˈfa?che fai?
kə a sutˈtʃiəsə? che è successo?
nən ˈtsattʃə kə fˈfa non so che fare |
| 4 | The Object 4.3. "t" and "ts" reflexives 4.3.3. "t" and "ts" reflexives Example No. 2 4.5. The use of "ci" instead of dative in nexuses with accusative/partitivea. mə ˈla:vəmi lavo, etc.
tə ˈla:və
tʃə ˈla:və
tʃə laˈva:mə
və laˈva:tə
tʃə ˈlavənə
ˈkwiʎʎə tʃə l akˈkatta lui se lo compra
tʃə n akˈkatta dˈdu:jə se ne compra due
a kˈkwiʎʎə tʃə (tʃə) ˈra radˈdʒo:nə a lui gli si dà ragione
b. a kˈkwiʎʎə ˈpɔʃtə tʃə ˈmaɲɲa bˈbuənəin quel posto si mangia bene
ˈkiʎʎə tʃə ˈvirənə ˈsɛmbə pasˈsa loro si vedono sempre passare
ˈkwiʎʎə tʃə ˈve:rə ˈsɛmbə pasˈsa lui si vede sempre passare
rent a la muˈnɛʃtra tʃə ˈmettə lu ˈsa:lə dentro alla minestra si mette il sale
tʃə tʃə ˈmettə lu ˈsa:lə ci si mette il sale
tʃə tʃə nə ˈmettə ˈpɔkə ci se ne metter poco
c. tʃə ˈrannə ˈkweʃtəci danno questo
rə ˈrannə ˈkweʃtə gli danno questo
tʃə ru ˈrannə gli/ ce lo danno
tʃə nə ˈrannə dˈdujə gli/ ce ne danno due
tʃə ru ˈmuettə ce lo metto 4.5.3. The use of "ci" instead of dative in nexuses with accusative/partitive Example No. 3 4.8. Combinations of two P, Loc, or "si" cliticsb. ru/ rə ˈvirənəlo/ li vedono
ˈra-rrə a ˈjissə dallo a lui
c. mə ˈrannə ˈkweʃtəmi danno questo, etc.
tə ˈrannə ˈkweʃtə
rə ˈrannə ˈkweʃtə
tʃə ˈrannə ˈkweʃtə
və ˈrannə ˈkweʃtə
ˈra-rrə ˈkweʃtə dagli questo
d. mə ru/ lu/ la/ rə/ lə ˈrannəme lo-m/lo-n/la/li/le danno, etc.
tə ru ˈrannə
tʃə ru ˈrannə
tʃə ru ˈrannə
və ru ˈrannə
ˈra-mmu-rə dammeli
ˈra-ttʃu-ru/rə da-glie/ce-lo
ˈra-ttʃə-la da-glie/ce-la
e. me nə ˈrannə dˈdujəme ne danno due, etc.
tə nə ˈrannə dˈdujə
tʃə nə ˈrannə dˈdujə
tʃə nə ˈrannə dˈdujə
f. tʃə ˈmettə ˈkweʃtəci metto questo
tʃə ru ˈmettə ce lo metto 4.8.1. Combinations of two P, Loc, or "si" clitics Example No. 4 tʃə (tʃə) ˈra radˈdʒo:nə gli si dà ragione |
| 5 | The Auxiliary 5.5. Choice of the auxiliary depending on person, tense and mood Example No. 5 5.6. Participle agreementa. sɔŋgə/ aʎʎə məˈnutə / rumˈmuitəsono/ho venuto/dormito
si məˈnutə/ rumˈmuitə sei venuto/dormito
ɛ məˈnutə/ rumˈmuitə è venuto/dormito
semə məˈnutə/ rumˈmuitə siamo venuto/dormito
setə məˈnutə/ rumˈmuitə siete venuto/dormito
annə məˈnutə/ rumˈmuitə hanno venuto/dormito
ru sɔŋgə/ aʎʎə caˈma:tə lo sono/ho chiamato
la sɔŋgə/ aʎʎə caˈmata la sono/ho chiamata
mə si caˈmatə mi sei chiamato
l ɛ caˈmata/ r ɛ caˈmatə la è chiamata/ lo è chiamato
ru semə caˈmatə lo siamo chiamato
mə setə caˈmatə mi siete chiamato
r ɛnnə caˈmatə/ l ɛnnə caˈmata l'hanno chiamato/l'hanno chiamata
annə caˈmatə a tˈtuttə ˈkwantə hanno chiamato a tutti quanti
mə sɔŋgə/ aʎʎə laˈvatə mi sono/ ho lavato
tə si laˈvatə ti sei lavato
ˈissə/ ˈessa tʃ ɛ laˈvatə/ laˈvata lui/lei si è lavato/a
tʃə semə laˈvatə ci siamo lavati
və setə laˈvatə vi siete lavati
tʃ ɛnnə laˈvatə si hanno lavati
cf. sɔ(ŋgə) kunˈdiəndəsono contento, etc.
si kunˈdiəndə
ɛ kunˈdiəndə/ kunˈdɛnda
semə kunˈdiəndə
setə kunˈdiəndə
sɔ kunˈdiəndə
tɛŋgə/ ˈaʎʎə paˈura tengo/ho paura, etc.
a paˈura
a paˈura
aˈvemə paˈura
etə paˈura
annə/ ˈtiənnə paˈura
b. ˈ(j)ɛva məˈnutə/ rumˈmuitəero venuto/dormito, etc.
ˈsivə məˈnutə/ rumˈmuitə
ˈɛva məˈnutə/ rumˈmuitə
saˈvamə məˈnutə/ rumˈmuitə
saˈvatə məˈnutə/ rumˈmuitə
ˈjɛvənə məˈnutə/ rumˈmuitə
ˈr ɛva ˈviʃtə l'ero visto
l ɛva ˈviʃta l'ero vista
mə sivə ˈviʃtə mi eri visto
m ɛva ˈviʃtə mi era visto
və saˈvamə ˈviʃtə vi eravamo visto
mə saˈva:tə ˈviʃtə mi eravate visto
ˈm ɛvənə ˈviʃtə mi erano visto
m ɛva laˈva:tə mi ero lavato, etc.
tə sivə laˈva:tə
tʃ ɛva laˈva:tə/ a
tʃə saˈvamə laˈva:tə…
cf. (j)ɛva kunˈdiəndəero contento, etc.
sivə kunˈdiənd
ɛva kunˈdiənd
saˈvamə kunˈdiənd
saˈvatə kunˈdiənd
ˈjɛvənə kunˈdiənd
aˈveva/ təˈneva paˈura… avevo/tenevo paura
c. fussə məˈnu:tə/ rumˈmuitəfossi venuto/ dormito, etc.
fussə məˈnu:tə/ rumˈmuitə
fussə məˈnu:tə/ rumˈmuitə
fussasˈsi:mə məˈnu:tə/ rumˈmuitə
fussasˈsi:tə məˈnu:tə/ rumˈmuitə
ˈfussənə məˈnu:tə/ rumˈmuitə
ru fussə caˈma:tə… lo fossi chiamato
mə fussə laˈva:tə mi fossi lavato 5.6.2. Participle agreement Example No. 6 ɛ məˈnutə/ məˈnuta è venuto/a
ɛ rumˈmuitə/ rumˈmuita è dormito/a Example No. 7 5.10. The existential construction and locative inaccusative constructionssɔŋgə laˈvatə/ laˈvata la ˈmakəna sono lavato/a la macchina Example No. 8 alˈlɔkə tʃə ʃˈta ru waʎˈʎo:nə là ci sta il bambino
alˈlɔkə tʃə ʃˈtannə rə waʎˈʎu:nə là ci stanno i bambini |
| 6 | Negation and Adverbs 6.4. Position of sentential negation adverb with respect to the infinitive Example No. 9 ɛ mˈmɛʎʎə nu rru caˈma è meglio non lo chiamare |
| 7 | Aspectual and Modal Structures 7.1. Position of the object clitic with the infinitive Example No. 10 b. ɛ mˈmɛʎʎə caˈma-rrəè meglio chiamar-lo
nu rru caˈma→non lo chiamare
c. nən ˈtsattʃə kə ttə ˈritʃənon so che ti dire
d. sɔŋgə məˈnutə pə ttə vəˈresono venuto per ti vedere
mə nə sɔŋgə ˈjutə pə nən tə vəˈre me ne sono andato per non ti vedere |
| 8 | The Noun Phrase 8.1. The possessive 8.1.1. The possessive Example No. 11 8.3. Special treatment of kinship termsla ˈsɛddʒa ˈme/ ˈte/ ˈse lə ˈsɛddʒə ˈmɛ/ ˈtɛ/ ˈsɛ la sedia mia/tua/sua
la ˈsɛddʒa ˈnɔʃtra/ ˈvɔʃtra/ ˈse lə ˈsɛddʒa ˈnɔʃtrə/ ˈvɔʃtrə/ ˈsɛ la sedia nostra/vostra/loro
ru ˈkwanə ˈmi/ ˈti/ ˈsi rə ˈkanə ˈmje/ ˈtje/ ˈsje il cane mio/tuo/suo
ru ˈkwanə ˈnuəʃtrə/ ˈvuəʃtrə/ ˈsi rə ˈkanə ˈnuəʃtrə/ ˈvuəʃtrə/ ˈsje il cane nostro/vostro/loro Example No. 12 ˈtata papà (=mio)
ˈpa-ttə padre-tuo
ru ˈpuatrə (rə ˈkiʎʎə) il padre (di lui)
ˈtata ˈnuəʃtrə papà nostro
ˈmamma mamma (=mia)
ˈmammə-ta mamma-tua
la mˈmamma la mamma (=sua)
ˈmamma ˈnɔʃtra mamma nostra
ˈfiʎʎə-mə rə ˈfiʎʎə ˈmje figlio-mio – i figli miei
ˈfiʎʎə-tə rə ˈfiʎʎə ˈtje figlio-tuo – i figli tuoi
ru ˈfuiʎʎə (ˈsi) rə ˈfiʎʎə ˈsje il figlio (suo)
ru ˈfuiʎʎə ˈnuəʃtrə/ ˈvuəʃtrə rə ˈfiʎʎə ˈnuəʃtrə/ ˈvuəʃtrə il figlio nostro/vostro
ru ˈfuiʎʎə (ˈsi) rə ˈfiʎʎə ˈsje il figlio (loro)
ˈfiʎʎə-ma lə ˈfiʎʎə ˈmɛ figlia-mia – le figlie mie
ˈfiʎʎə-ta lə ˈfiʎʎə ˈtɛ figlia-tua – le figlie tue
la ˈfiʎʎa (ˈse) lə ˈfiʎʎə ˈsɛ la figlia (sua)
la ˈfiʎʎa ˈnɔʃtra/ ˈvɔʃtra lə ˈfiʎʎə ˈnɔʃtrə/ ˈvɔʃtrə la figlia nostra/vostra
la ˈfiʎʎa (ˈse) lə ˈfiʎʎə ˈsɛ la figlia (loro) |