| Miranda | |
| 4 | The Object 4.3. "t" and "ts" reflexives 4.3.3. "t" and "ts" reflexives Example No. 1 4.5. The use of "ci" instead of dative in nexuses with accusative/partitivea. mə ˈla:vəmi lavo, etc.
tə ˈliɐvə
tsə ˈla:və
tʃə laˈvammə
və laˈva:tə
tsə ˈlavanə
ˈissə tsu r akˈkatta lui se lo compra
ˈissə tsə n akˈkatta dˈdi lui se ne compra due
b. jaʎʎə tsə ˈdɔrmə bˈbo:nəlà si dorme bene
kaʃtə tsə ˈvɒdə sɛmpə pasˈsa lui si vede sempre passare
ˈlɔrə tsə ˈvədənə sɛmpə pasˈsa loro si vedono sempre passare
c. tʃu ru ˈdɛŋgə ˈdɔppəglielo do dopo
tʃə ˈmattə lə ˈsa:lə ci metto il sale 4.5.3. The use of "ci" instead of dative in nexuses with accusative/partitive Example No. 2 4.9. Prepositional objects and other prepositional complementsb. ru/ rə/ la/ lə ˈvədənəlo/ li/ la/ le vedono
lə ˈsattʃə lo so
ˈda-rru a ˈjəssə dallo a lui
c. mə ˈdiɐnnə ˈkwəʃtəmi danno questo, etc.
tə ˈdiɐnnə ˈkwəʃtə
rə ˈdiɐnnə ˈkwəʃtə
tʃə ˈdiɐnnə ˈkwəʃtə
və ˈdiɐnnə ˈkwəʃtə
ˈda-rrə ˈkwəʃtə dagli questo
d. mə ru ˈdiɐnnəme lo danno, etc.
tə ru ˈdiɐnnə
tʃə ru ˈdiɐnnə
tʃə ru ˈdiɐnnə
və ru ˈdiɐnnə
ˈda-ttʃə-lə da-glie/ce-lo-n.
e. mə nə ˈdiɐnnə dˈdime ne danno due, etc.
tə nə ˈdiɐnnə dˈdi
tʃə nə ˈdiɐnnə dˈdi
tʃə nə ˈdiɐnnə dˈdi
və nə ˈdiɐnnə dˈdi
f. tʃə ˈmattə lə ˈsa:ləci metto il sale
tʃə lə ˈmattə Example No. 3 a. ˈsɔngə caˈma:tə (a) pˈpatrə-təsono chiamato a padre-tuo
a ru waʎˈʎɔunə …al bambino
a nu waʎˈʎɔunə …a un bambino |
| 5 | The Auxiliary 5.7. Paradigms with only "essere" Example No. 4 5.10. The existential construction and locative inaccusative constructionsa. sɔŋgə parla:tə / mməˈnïutə / laˈva:tə rə ˈpeɐnnəsono parlato/venuto/lavato i panni, etc.
sï parla:tə / mməˈnïutə / laˈva:tə rə ˈpeɐnnə
ɛ parla:tə / mməˈnïutə / laˈva:tə rə ˈpeɐnnə
sammə parla:tə / mməˈnïutə / laˈva:tə rə ˈpeɐnnə
sa:tə parla:tə / mməˈnïutə / laˈva:tə rə ˈpeɐnnə
sɔ parla:tə / mməˈnïutə / laˈva:tə rə ˈpeɐnnə
sɔŋgə ˈkɔtta la ˈpaʃta sono cotta la pasta
sɔŋgə ˈkuttə rə mjakkaˈriunə sono (=ho) cotti i maccheroni
rə mjakkaˈriunə sɔ kˈkuttə i maccheroni sono cotti
mə sɔŋgə laˈva:tə mi sono lavato, etc.
tə sï laˈva:tə
ts ɛ laˈva:tə
tʃə sammə laˈva:tə
və sa:tə laˈva:tə
tsə sɔ laˈva:tə
ts ɛ mˈmɔrta (si) è morta
tsə sɔ mˈmɔrtə (si) sono morti
b. jɛva laˈva:tə (rə ˈpeɐnnə)/parˈla:tə/məˈnïutəero lavato i panni/parlato/venuto, etc.
jïvə laˈva:tə (rə ˈpeɐnnə)/parˈla:tə/məˈnïutə
jɛva laˈva:tə (rə ˈpeɐnnə)/parˈla:tə/məˈnïutə
jaˈvammə laˈva:tə (rə ˈpeɐnnə)/parˈla:tə/məˈnïutə
jaˈvatə laˈva:tə (rə ˈpeɐnnə)/parˈla:tə/məˈnïutə
ˈjɛvanə laˈva:tə (rə ˈpeɐnnə)/parˈla:tə/məˈnïutə
cf. jɛva kunˈdindəero contento, etc.
jïvə kunˈdində
jɛva kunˈdində
jaˈvammə kunˈdində
jaˈva:tə kunˈdində
ˈjɛvanə kunˈdində
l aˈvava a ˈfa l'avevo a fare, etc.
l aˈvïvə a ˈfa
l aˈvava a ˈfa
l aˈvammə a ˈfa
l aˈva:tə a ˈfa
l aˈvavanə a ˈfa
c. sɛra laˈva:tə (rə ˈpeɐnnə)/parˈla:tə/məˈnïutə.sarei lavato i panni/parlato/venuto, etc.
sɛra laˈva:tə (rə ˈpeɐnnə)/parˈla:tə/məˈnïutə
sarˈrïmmə laˈva:tə (rə ˈpeɐnnə)/parˈla:tə/məˈnïutə
sarˈrï:tə laˈva:tə (rə ˈpeɐnnə)/parˈla:tə/məˈnïutə
ˈsɛranə laˈva:tə (rə ˈpeɐnnə)/parˈla:tə/məˈnïutə
ru sɛra laˈvatə lo sarei lavato
cf. sɛra kunˈdindəsarei contento Example No. 5 ˈlɔkə ˈfɔrə (tʃə) ʃˈta nu ɣwʎˈʎɔu:nə là fuori (ci) sta un bambino |
| 7 | Aspectual and Modal Structures 7.1. Position of the object clitic with the infinitive Example No. 6 a. ˈtə ˈðïkə də ru caˈmati dico di lo chiamare
də nu ru caˈma→di non lo chiamare
b. ˈsɛra ˈmɛʎʎə a ccaˈmar-ruera meglio a chiamar-lo
a nu-ru caˈma→a non lo chiamare
d. sɔŋgə məˈnïutə pə ttə vəˈðasono venuto per ti vedere
mə nə sɔŋgə ˈjïutə pə nnən də vəˈða me ne sono andato per non ti vedere |
| 8 | The Noun Phrase 8.1. The possessive 8.1.1. The possessive Example No. 7 8.3. Special treatment of kinship termsla ˈsɛddʒa ˈmajə lə ˈsiddʒə ˈmɛ la sedia mia Example No. 8 8.3.1. Basic structure of noun phrases with kinship termsˈfïʎʎə-mə rə ˈfïʎʎə-mə figlio-mio – i figli-miei
ˈfïʎʎə-tə rə ˈfïʎʎə-tə figlio-tuo – i figli-tuoi
rə ˈfïʎʎə ˈme/ ˈte i figli miei/tuoi
ru ˈfiʎʎə ˈnuʃtrə il figlio nostro
rə ˈfïʎʎə ˈvuʃtrə i figli vostri
ˈfratə-mə rə ˈfriatə ˈme fratello-mio – i fratelli miei
rə fraˈtiʎʎə ˈme i fratelli miei
ˈfratə-tə fratello-tuo
ˈsɔr-ma lə ˈsɔrə ˈmɛ sorella-mia – le sorelle mie
ˈsɔr-da (ˈtɔjə) sorella-tua (tua) Example No. 9 ˈfïʎʎə-tə (te) figlio-tuo tuo
ˈsɔr-da (ˈtɔjə) sorella-tua tua |