| Rocchetta Nervina | |
| 2 | The Subject 2.2. Position of the lexical subject 2.2.3. Position of the lexical subject Example No. 1 2.3. Subject clitics: paradigmsneˈʃyŋ ˈvɛŋ nessuno viene
cf. nu ˈvɛŋ neˈʃyŋnon viene nessuno Example No. 2 2.5. Position of subject cliticsˈdɔrmu ɔn dorˈmiu
ti ˈdɔrmi ti ai dorˈmiu
u/a ˈdɔrme ul/ al a dorˈmiu
dorˈmemu amu dorˈmiu
dorˈmei ave dorˈmiu
i ˈdɔrme i aŋ dorˈmiu
ˈtʃø:ve a tʃøˈvyu Example No. 3 2.8. Verb inflection in the third personnu ˈdɔrmu non dormo
nu ti ˈdɔrmi non ClS dormi
u / a nu ˈdɔrme
nu durˈmemu
nu durˈmei
i nu ˈdɔrme 2.8.1. Verb inflection in the third person Example No. 4 2.9. Other properties of postverbal subject constructionsa. me ˈlavumi lavo, etc.
ti te ˈlavi
u/ a se ˈlava
se laˈvamu
ve laˈvai
i se ˈlava
cf. ul ɛ veˈɲyuClS è venuto
i suŋ veˈɲy ClS sono venuti
a ˈve ClS-f vede
i u ˈveŋ ClS lo vedono
ul/ al a dorˈmiu ClS-m/f ha dormito
i aŋ dorˈmiu ClS hanno dormito 2.9.4. Other properties of postverbal subject constructions Example No. 5 ɛ veˈɲyu i tøi aˈmigi sɛŋsa aviˈza-me è venuto i tuoi amici senza avvisar-mi |
| 3 | The Structure of the Complementizer: Interrogative, Relative Clauses, and Aspects of Subordination 3.3. Data on complementizers and their distribution Example No. 6 3.9. The subject interrogativesa. i m aŋ ˈditu ke ti vɛi deˈmã:ClS mi hanno detto che ClS vieni domani
suŋ sorˈtiu ˈprima ke ti aryˈvesi sono uscito prima che ClS arrivassi
b. ul ɛ su ˈli ke g ɔn ˈdau i sɔuClS è quello che gli hanno dato i soldi
ul ɛ ˈkelu ke me ˈtʃama ClS è quello che mi chiama
k u me ˈtʃama→che ClS mi chiama
i suŋ ˈkeli ke i me ˈtʃama ˈsɛmpre ClS sono quelli che ClS mi chiama sempre
c. ki (ˈl ɛ ke) ˈvɛ̃?chi ClS è che viene?
ki ˈl ɛ ke ti ai ˈvistu? chi ClS è che ClS ha visto?
ˈdi-me ki l ɛ ke ˈvɛ dimmi chi ClS è che viene
nu ˈsatʃu ki tʃaˈma non so chi chiamare
d. ˈlɔ ke ti ˈfai?quello che ClS fai?
ˈdi-me ˈlɔ ke ti ˈfai dimmi quello che ClS fai
nu ˈsatʃu ˈlɔ ke ˈfa non so quello che fare
e. kuŋ ˈlɔ ke ti u ˈfai?con quello che (=cosa) ClS lo fai?
ke ˈlibru ti ˈledʒi? che libro ClS leggi? Example No. 7 3.10. Relative clausesa. ki (l ɛ ke) ˈveŋ?chi (ClS è che) viene?
b. ˈkanti fiʎˈʎøi (i) ˈdɔrme?quanti bambini (ClS) dormono? Example No. 8 a. ul ɛ ˈkelu ke me ˈtʃama ˈsɛmpreClS è quello che mi chiama sempre
b. u ˈdɔrmeClS dorme Example No. 9 ul ɛ ˈkelu k u me ˈtʃama ˈsɛmpre ClS è quello che ClS mi chiama sempre |
| 4 | The Object 4.2. The order of the clitic string with respect to impersonal/reflexive Example No. 10 4.3. Systems of reflexive inflectioni. se ˈdɔrme ˈbɛ̃:si dorme bene
ii. a. i se ˈveŋ sɛmpre paˈsa:ClS si vedono sempre passare
u se ˈve ˈsɛmpre paˈsa: ClS si vede sempre passare
b. u s u ˈkataClS se lo compra
c. u se ne ˈkata paˈreʎiClS se ne compra molti
f. se ge ˈmete a ˈsa:si ci mette il sale
g. se ge ne ˈdiʒesi gli ne dice
h. se ge ne ˈmete ˈpɔukusi ci ne mette poco Example No. 11 4.3.1. Distribution of 1/2p "si" in non-reflexive constructionsme ˈlavu
ti te ˈlavi
u/ a se ˈlava
se laˈvamu
ve laˈvai
i se ˈlava Example No. 12 4.4. Coincidence of dative and locative in the same formi ne ˈdaŋ loˈli ClS ci danno quello 4.4.4. Coincidence of dative and locative in the same form Example No. 13 4.7. Interactions between contextually restricted subject clitics and object cliticsa. u/ a ˈdɔrmeClS-m./f. dorme
ul/ al a dorˈmiu ClS-m./f. ha dormito
i ˈdɔrme ClS dormono
i aŋ dorˈmiu ClS hanno dormito
b. i u/ a/ i/ e ˈveŋClS lo/la/li/le vedono
tʃama-ˈɾu/ˈɾa/ˈɾi/ˈɾe chiamalo/la/li/le
c. i me daŋ sa ˈkozaClS mi danno questa cosa, etc.
i te daŋ sa ˈkoza
i ge daŋ sa ˈkoza
i ne daŋ sa ˈkoza
i ve daŋ sa ˈkoza
d. i m u:/ a:/ i: ˈdaŋClS me lo/la/li danno, etc.
i t u: ˈdaŋ
i g u: ˈdaŋ
i n u: ˈdaŋ
i v u: ˈdaŋ
da-me-ˈɾu dammelo
e. i me ne daŋ ˈdueClS me ne danno due, etc.
i te ne daŋ ˈdue
i ge ne daŋ ˈdue
i ne ne daŋ ˈdue
i ve ne daŋ ˈdue
f. g u: ˈmetuClS ce lo metto
ge ˈmetu a ˈsa: ClS ci metto il sale 4.7.1. Interactions between contextually restricted subject clitics and object clitics Example No. 14 4.9. Prepositional objects and other prepositional complementsa.-iii. ul/al aˈryvaClS arriva
ul/al a dorˈmiu ClS ha dormito
ul/al a ˈviɕtu ˈtytu ClS ha visto tutto
ul ɛ ˈautu ClS è alto
ul ɛ veˈɲyu/a ClS è venuto/a
al ɛ ˈauta ClS è alta
al ɛ veˈɲya ClS è venuta
vi. i aŋ dorˈmiuClS hanno dormito
i aŋ ˈviɕtu ˈtytu ClS hanno visto tutto
i suŋ ˈauti ClS sono alti
i suŋ veˈɲy/e ClS sono venuti/e
b.-ii. tʃama-ˈɾu/ ˈɾa/ ˈɾi/ ˈɾechiamalo
da-me-ˈɾu dammelo
iii. u/a (nu) l aˈisaClS non l'alza
u/a m aˈisa ClS m'alza
vi. i (nu) u/a/i/e/te ˈveŋClS lo/la/li/le ti vedono
d.-iii. u/a nu l aˈryvaClS non ClS arriva
u/a nu l a dorˈmiu ClS non ClS ha dormito
u/a nu l a ˈviɕtu ˈrɛŋ ClS non ClS ha visto niente
u nu l ɛ ˈautu ClS non ClS è alto
u nu l ɛ veˈɲyu ClS non ClS è venuto
a nu l ɛ ˈauta ClS non ClS è alta
a nu l ɛ veˈɲya ClS non ClS è venuta
vi. i nu aŋ dorˈmiuClS non hanno dormito
i nu aŋ ˈvistu ˈrɛŋ ClS non hanno visto niente
i nu suŋ ˈauti ClS non sono alti
i nu suŋ veˈɲy/e ClS non sono venuti/e
e.-i. (nu) l ɔn ˈvistunon l'ho visto
(nu) i ɔn ˈvisti non li ho visti
(nu) e ɔn ˈviste non le ho viste
(nu) t ɔn ˈvistu non ti ho visto
iii. u/a (nu) l a ˈvistu/ ˈvistaClS non l'ha visto/a
u/a (nu) m a ˈvistu ClS non mi ha visto
u (nu) s e laˈvau ClS non s'è lavato
a (nu) s e laˈva ClS non s'è lavata
vi. i (nu) l aŋ ˈviɕtuClS non l'hanno visto
i me l aŋ ˈdau ClS me l'hanno dato
i m i aŋ ˈdai ClS me li hanno dati
i m e aŋ ˈdae ClS me le hanno date
i se suŋ laˈvai ClS si sono lavati Example No. 15 t u ˈdagu a ˈty te lo do a te
(g) u ˈdagu a ˈe (glie)lo do a lui |
| 6 | Negation and Adverbs 6.1. Three types of sentential negation Example No. 16 i nu te ˈveŋ ClS non ti vedono
u nu l a dorˈmiu ClS non Cl hanno dormito |
| 7 | Aspectual and Modal Structures 7.1. Position of the object clitic with the infinitive Example No. 17 7.2. Imperative and negative imperativea. t ɔn ˈditu de (nu) tʃaˈma-ɾuClS ti ho detto di (non) chiamar-lo
de nu tʃaˈma neˈʃyŋ→di non chiamare nessuno
b. ɛ ˈmɛʎu (nu) tʃaˈma-ɾuè meglio non chiamar-lo
c. nu ˈsatʃu lɔ ke ˈdi-tenon so ciò che dir-ti
d. suŋ veˈɲyu pe ˈve-tesono venuto per veder-ti
me ne suŋ anˈdau pe nu ˈve-te ClS me ne sono andato per non veder-ti
e. e ˈvøʎu ˈve-ɾuClS voglio veder-lo Example No. 18 a.-ii. tʃama-ˈɾu/ˈɾa/ˈɾi/ˈɾechiama-lo/la/li/le
lava-ˈte lava-ti
da-me-ˈɾu da-mme-lo
iv. tʃamamu-ˈɾuchiamiamo-lo
lavamu-ˈse laviamo-si(=ci)
v. tʃamai-ˈɾuchiamate-lo
a' ii. nu u/e tʃaˈma non lo/ le chiamare
nu sˈta-ɾu/ɾe a tʃaˈma non star-lo/le a chiamare
nu tʃaˈma-ɾu non chiamar-lo
nu sˈta-me-ɾu a ˈda: non star-me-lo a dare
iv. nu tʃamamu-ˈɾunon chiamiamo-lo
v. nu tʃamai-ˈɾunon chiamate-lo
b. i (nu) u/ a/ i/ e ˈveŋClS (non) lo/ la/ li/ le vedono |