Rocchetta Nervina

back
Rocchetta Nervina
Place: Rocchetta Nervina
Province: Imperia
Region: Liguria
Number of examples: 18
2The Subject
2.2. Position of the lexical subject
2.2.3. Position of the lexical subject
Example No. 1
neˈʃyŋ ˈvɛŋ
nessuno viene
cf.
nu ˈvɛŋ neˈʃyŋ
non viene nessuno

2.3. Subject clitics: paradigms
Example No. 2
ˈdɔrmu ɔn dorˈmiu
ti ˈdɔrmi ti ai dorˈmiu
u/a ˈdɔrme ul/ al a dorˈmiu
dorˈmemu amu dorˈmiu
dorˈmei ave dorˈmiu
i ˈdɔrme i aŋ dorˈmiu
ˈtʃø:ve a tʃøˈvyu

2.5. Position of subject clitics
Example No. 3
nu ˈdɔrmu
non dormo
nu ti ˈdɔrmi
non ClS dormi
u / a nu ˈdɔrme
nu durˈmemu
nu durˈmei
i nu ˈdɔrme

2.8. Verb inflection in the third person
2.8.1. Verb inflection in the third person
Example No. 4
a.
me ˈlavu
mi lavo, etc.
ti te ˈlavi
u/ a se ˈlava
se laˈvamu
ve laˈvai
i se ˈlava
cf.
ul ɛ veˈɲyu
ClS è venuto
i suŋ veˈɲy
ClS sono venuti
a ˈve
ClS-f vede
i u ˈveŋ
ClS lo vedono
ul/ al a dorˈmiu
ClS-m/f ha dormito
i aŋ dorˈmiu
ClS hanno dormito

2.9. Other properties of postverbal subject constructions
2.9.4. Other properties of postverbal subject constructions
Example No. 5
ɛ veˈɲyu i tøi aˈmigi sɛŋsa aviˈza-me
è venuto i tuoi amici senza avvisar-mi

3The Structure of the Complementizer: Interrogative, Relative Clauses, and Aspects of Subordination
3.3. Data on complementizers and their distribution
Example No. 6
a.
i m aŋ ˈditu ke ti vɛi deˈmã:
ClS mi hanno detto che ClS vieni domani
suŋ sorˈtiu ˈprima ke ti aryˈvesi
sono uscito prima che ClS arrivassi
b.
ul ɛ su ˈli ke g ɔn ˈdau i sɔu
ClS è quello che gli hanno dato i soldi
ul ɛ ˈkelu ke me ˈtʃama
ClS è quello che mi chiama
k u me ˈtʃama→che ClS mi chiama
i suŋ ˈkeli ke i me ˈtʃama ˈsɛmpre
ClS sono quelli che ClS mi chiama sempre
c.
ki (ˈl ɛ ke) ˈvɛ̃?
chi ClS è che viene?
ki ˈl ɛ ke ti ai ˈvistu?
chi ClS è che ClS ha visto?
ˈdi-me ki l ɛ ke ˈvɛ
dimmi chi ClS è che viene
nu ˈsatʃu ki tʃaˈma
non so chi chiamare
d.
ˈlɔ ke ti ˈfai?
quello che ClS fai?
ˈdi-me ˈlɔ ke ti ˈfai
dimmi quello che ClS fai
nu ˈsatʃu ˈlɔ ke ˈfa
non so quello che fare
e.
kuŋ ˈlɔ ke ti u ˈfai?
con quello che (=cosa) ClS lo fai?
ke ˈlibru ti ˈledʒi?
che libro ClS leggi?

3.9. The subject interrogatives
Example No. 7
a.
ki (l ɛ ke) ˈveŋ?
chi (ClS è che) viene?
b.
ˈkanti fiʎˈʎøi (i) ˈdɔrme?
quanti bambini (ClS) dormono?

3.10. Relative clauses
Example No. 8
a.
ul ɛ ˈkelu ke me ˈtʃama ˈsɛmpre
ClS è quello che mi chiama sempre
b.
u ˈdɔrme
ClS dorme

Example No. 9
ul ɛ ˈkelu k u me ˈtʃama ˈsɛmpre
ClS è quello che ClS mi chiama sempre

4The Object
4.2. The order of the clitic string with respect to impersonal/reflexive
Example No. 10
i.
se ˈdɔrme ˈbɛ̃:
si dorme bene
ii.
a. i se ˈveŋ sɛmpre paˈsa:
ClS si vedono sempre passare
u se ˈve ˈsɛmpre paˈsa:
ClS si vede sempre passare
b.
u s u ˈkata
ClS se lo compra
c.
u se ne ˈkata paˈreʎi
ClS se ne compra molti
f.
se ge ˈmete a ˈsa:
si ci mette il sale
g.
se ge ne ˈdiʒe
si gli ne dice
h.
se ge ne ˈmete ˈpɔuku
si ci ne mette poco

4.3. Systems of reflexive inflection
Example No. 11
me ˈlavu
ti te ˈlavi
u/ a se ˈlava
se laˈvamu
ve laˈvai
i se ˈlava

4.3.1. Distribution of 1/2p "si" in non-reflexive constructions
Example No. 12
i ne ˈdaŋ loˈli
ClS ci danno quello

4.4. Coincidence of dative and locative in the same form
4.4.4. Coincidence of dative and locative in the same form
Example No. 13
a.
u/ a ˈdɔrme
ClS-m./f. dorme
ul/ al a dorˈmiu
ClS-m./f. ha dormito
i ˈdɔrme
ClS dormono
i aŋ dorˈmiu
ClS hanno dormito
b.
i u/ a/ i/ e ˈveŋ
ClS lo/la/li/le vedono
tʃama-ˈɾu/ˈɾa/ˈɾi/ˈɾe
chiamalo/la/li/le
c.
i me daŋ sa ˈkoza
ClS mi danno questa cosa, etc.
i te daŋ sa ˈkoza
i ge daŋ sa ˈkoza
i ne daŋ sa ˈkoza
i ve daŋ sa ˈkoza
d.
i m u:/ a:/ i: ˈdaŋ
ClS me lo/la/li danno, etc.
i t u: ˈdaŋ
i g u: ˈdaŋ
i n u: ˈdaŋ
i v u: ˈdaŋ
da-me-ˈɾu
dammelo
e.
i me ne daŋ ˈdue
ClS me ne danno due, etc.
i te ne daŋ ˈdue
i ge ne daŋ ˈdue
i ne ne daŋ ˈdue
i ve ne daŋ ˈdue
f.
g u: ˈmetu
ClS ce lo metto
ge ˈmetu a ˈsa:
ClS ci metto il sale

4.7. Interactions between contextually restricted subject clitics and object clitics
4.7.1. Interactions between contextually restricted subject clitics and object clitics
Example No. 14
a.-iii.
ul/al aˈryva
ClS arriva
ul/al a dorˈmiu
ClS ha dormito
ul/al a ˈviɕtu ˈtytu
ClS ha visto tutto
ul ɛ ˈautu
ClS è alto
ul ɛ veˈɲyu/a
ClS è venuto/a
al ɛ ˈauta
ClS è alta
al ɛ veˈɲya
ClS è venuta
vi.
i aŋ dorˈmiu
ClS hanno dormito
i aŋ ˈviɕtu ˈtytu
ClS hanno visto tutto
i suŋ ˈauti
ClS sono alti
i suŋ veˈɲy/e
ClS sono venuti/e
b.-ii.
tʃama-ˈɾu/ ˈɾa/ ˈɾi/ ˈɾe
chiamalo
da-me-ˈɾu
dammelo
iii.
u/a (nu) l aˈisa
ClS non l'alza
u/a m aˈisa
ClS m'alza
vi.
i (nu) u/a/i/e/te ˈveŋ
ClS lo/la/li/le ti vedono
d.-iii.
u/a nu l aˈryva
ClS non ClS arriva
u/a nu l a dorˈmiu
ClS non ClS ha dormito
u/a nu l a ˈviɕtu ˈrɛŋ
ClS non ClS ha visto niente
u nu l ɛ ˈautu
ClS non ClS è alto
u nu l ɛ veˈɲyu
ClS non ClS è venuto
a nu l ɛ ˈauta
ClS non ClS è alta
a nu l ɛ veˈɲya
ClS non ClS è venuta
vi.
i nu aŋ dorˈmiu
ClS non hanno dormito
i nu aŋ ˈvistu ˈrɛŋ
ClS non hanno visto niente
i nu suŋ ˈauti
ClS non sono alti
i nu suŋ veˈɲy/e
ClS non sono venuti/e
e.-i.
(nu) l ɔn ˈvistu
non l'ho visto
(nu) i ɔn ˈvisti
non li ho visti
(nu) e ɔn ˈviste
non le ho viste
(nu) t ɔn ˈvistu
non ti ho visto
iii.
u/a (nu) l a ˈvistu/ ˈvista
ClS non l'ha visto/a
u/a (nu) m a ˈvistu
ClS non mi ha visto
u (nu) s e laˈvau
ClS non s'è lavato
a (nu) s e laˈva
ClS non s'è lavata
vi.
i (nu) l aŋ ˈviɕtu
ClS non l'hanno visto
i me l aŋ ˈdau
ClS me l'hanno dato
i m i aŋ ˈdai
ClS me li hanno dati
i m e aŋ ˈdae
ClS me le hanno date
i se suŋ laˈvai
ClS si sono lavati

4.9. Prepositional objects and other prepositional complements
Example No. 15
t u ˈdagu a ˈty
te lo do a te
(g) u ˈdagu a ˈe
(glie)lo do a lui

6Negation and Adverbs
6.1. Three types of sentential negation
Example No. 16
i nu te ˈveŋ
ClS non ti vedono
u nu l a dorˈmiu
ClS non Cl hanno dormito

7Aspectual and Modal Structures
7.1. Position of the object clitic with the infinitive
Example No. 17
a.
t ɔn ˈditu de (nu) tʃaˈma-ɾu
ClS ti ho detto di (non) chiamar-lo
de nu tʃaˈma neˈʃyŋ→di non chiamare nessuno
b.
ɛ ˈmɛʎu (nu) tʃaˈma-ɾu
è meglio non chiamar-lo
c.
nu ˈsatʃu lɔ ke ˈdi-te
non so ciò che dir-ti
d.
suŋ veˈɲyu pe ˈve-te
sono venuto per veder-ti
me ne suŋ anˈdau pe nu ˈve-te
ClS me ne sono andato per non veder-ti
e.
e ˈvøʎu ˈve-ɾu
ClS voglio veder-lo

7.2. Imperative and negative imperative
Example No. 18
a.-ii.
tʃama-ˈɾu/ˈɾa/ˈɾi/ˈɾe
chiama-lo/la/li/le
lava-ˈte
lava-ti
da-me-ˈɾu
da-mme-lo
iv.
tʃamamu-ˈɾu
chiamiamo-lo
lavamu-ˈse
laviamo-si(=ci)
v.
tʃamai-ˈɾu
chiamate-lo
a' ii. nu u/e tʃaˈma
non lo/ le chiamare
nu sˈta-ɾu/ɾe a tʃaˈma
non star-lo/le a chiamare
nu tʃaˈma-ɾu
non chiamar-lo
nu sˈta-me-ɾu a ˈda:
non star-me-lo a dare
iv.
nu tʃamamu-ˈɾu
non chiamiamo-lo
v.
nu tʃamai-ˈɾu
non chiamate-lo
b.
i (nu) u/ a/ i/ e ˈveŋ
ClS (non) lo/ la/ li/ le vedono