| 2.8.3. Structure of verb inflection | |
|
Chapter: 2. The Subject Section: 2.8. Verb inflection Subsection: 2.8.3. Structure of verb inflection Number of examples: 53 | |
| Albano di Lucania Example No. 1 a. maɲˈɲə:-vəmangiavo, etc.
maɲˈɲa-və-tə
maɲˈɲə:-və
maɲˈɲa-u-mə
maɲˈɲa-tə-və
maɲˈɲa-və-nə
cf. tə ˈlə:vəti lavi
və laˈvə:tə vi lavate
dərˈmi-jə dormivo, etc.
dərˈmi:-tə
dərˈmi-jə
dərˈmi-u-mə
dərˈmi-tə-və
dərˈmi:-nə | |
| Amandola Example No. 2 ve korˈgete vi coricate
se korgeˈamo ci coricavamo
ve korgeˈate vi coricavate | |
| Arena Example No. 3 a. ˈduɐrmudormo, etc.
ˈduɐrmi
ˈdɔrmi
dɔrˈmimu
dɔrˈmiti
ˈdɔrminu | |
| Bitonto Example No. 4 a. rəˈdaivəridevo, etc.
rəˈdivə
rəˈdaivə
rəˈdɛmmə
rəˈdivə
rəˈdɛvənə
rəˈdibbə risi, etc.
rəˈdistə
rəˈdɔjə
rəˈdɛmmə
rəˈdistə
rəˈdernə | |
| Borbona Example No. 5 maɲˈɲemo mangiamo
maɲˈɲete mangiate
maɲˈɲea mangiavo, etc.
maɲˈɲii
maɲˈɲea
maɲɲeˈamo
maɲɲeˈate
maɲˈɲeenu
orˈmea dormivo, etc. | |
| Borghetto di Vara Example No. 6 a. il en veˈɲiClS sono venuti
il en-un veˈɲi ClS sono-no venuti
i dʒ an ˈvisti ClS li hanno visti
i dʒ an-un ˈviste ClS le hanno-no viste
l eu veˈɲi ClS ero venuto, etc.
t ei veˈɲi
ul ea veˈɲi
(nuatri) l euŋ veˈɲi
(vuatri) l euŋ veˈɲi
il eaŋ veˈɲi
aˈvɛ durˈmi avevo dormito, etc.
t aˈvɛi durˈmi
ul/ al aˈvɛ durˈmi
aˈvɛivuŋ durˈmi
aˈvɛivuŋ durˈmi
il aˈvɛŋ durˈmi
aˈvjɛ: durˈmi avrei dormito, etc.
t aˈveʃi durˈmi
ul/ al aˈveʃe durˈmi
aˈveʃuŋ durˈmi
aˈveʃuŋ durˈmi
il aˈveʃeŋ durˈmi
saˈeʃuŋ veˈɲi saremmo venuti
saˈeʃuŋ veˈɲi sareste ventui
i saˈeʃeŋ veˈɲi sarebbero venuti | |
| Briga Novarese Example No. 7 sum ˈɲy sono venuto, etc.
t ɛ ˈɲy
l ɛ ˈɲy
sumɐn ˈɲyi
si ˈɲyi
iŋ ˈɲyi
sevɐŋ ˈɲyi eravamo venuti
sevi ˈɲyi eravate venuti
i ˈevɐŋ ˈɲyi ClS erano venuti
umɐŋ druˈmɪtʃ abbiamo dormito
i druˈmɪtʃ avete dormito
i ɐŋ druˈmɪtʃ ClS hanno dormito
sumɐŋ kunˈtenti siamo contenti
iŋ kunˈtenti sono contenti
cf. (i) ˈdrɔmi(ClS) dormo, etc.
ti ˈdrɔmi
al/la ˈdrɔ:m
(i) druˈmumɐ
(i) druˈmi
(a) i ˈdrɔmɐn | |
| Casaccia Example No. 8 j avˈdɛva ClS vedevo
j a vˈdes ClS vedessi
je puʀˈtɛva ClS portavo
je puʀˈtes ClS portassi | |
| Castiglione d'Adda Example No. 9 maɲˈdʒɛvi mangiavo | |
| Cavergno Example No. 10 b. a tʃaˈmavaClS chiamavo, etc.
ti tʃaˈmivu
u tʃaˈmava
u m tʃaˈmava
a tʃaˈmivu
i tʃaˈmava | |
| Cazzano di Tramigna Example No. 11 se laˈvemo si(=ci) laviamo
dorˈmemo dormiamo | |
| Cerano Example No. 12 i biˈveva ClS bevevo
i maɲˈdʒev-a ClS mangiavo
i druˈmeva ClS dormivo | |
| Cicognolo Example No. 13 sunt-i vɛˈɲi:t sono venuto
sunt-ɛɲ vɛˈɲi:t siamo venuti | |
| Coimo Val Vigezzo Example No. 14 b. a maɲˈɟɛvaClS mangiavo, etc.
i maɲˈɟɛvat
u maɲˈɟɛva
a maɲˈɟɛvam
i maɲˈɟiva
i maɲˈɟɛvaŋ | |
| Colle S.Lucia Example No. 15 ˈdɔrme dormo, etc.
te ˈðɔrme
el/ la ˈðɔrm
dorˈmjoŋ
dorˈmi
i/ le ˈðɔrm
uˈla ˈdɔrme? dove dormo?, etc.
uˈla ˈdɔrme-to?
uˈla ˈdɔrm-elo/ela?
uˈla dorˈmjon-e
uˈla dorˈmi-o?
uˈla ˈdɔrm-ie/ele?
dorˈmive dormivo, etc.
te dorˈmive
el/ la dorˈmiva
dormiˈvane
dormiˈva
i/ le dorˈmiva
uˈla dorˈmive? dove dormivo?, etc.
uˈla dorˈmive-to?
uˈla dorˈmiv-elo/ ela?
uˈla dormiˈvane?
uˈla dormiˈva-o?
uˈla dorˈmiv-ie/ele?
dormiˈrave dormirei, etc.
te dorˈmise
el/ la dorˈmisa
dormiˈsane
dormiˈsa
i/ le dormiˈrave
ˈdɔrme dorma, etc.
te ˈðɔrme
l ˈdɔrme
dorˈmjone
dormiˈsa
i/ le ˈðɔrme
soŋ viˈɲu/viˈɲuða sono venuto/a, etc.
t es viˈɲu/viˈɲuða
l/ la e viˈɲu/viˈɲuða
siˈoŋ viˈɲui/viˈɲuðe
siˈe viˈɲui/veˈɲuðe
i e viˈɲui/veˈɲuðe
ˈson-e viˈɲu/ viˈɲuða? sono venuto/a?, etc.
ˈes-to viˈɲu/viˈɲuða?
ˈe-lo/la viˈɲu/viˈɲuða?
siˈon-e viˈɲui/ viˈɲuðe?
siˈe-o viˈɲui/veˈɲuðe?
ˈe-i/le viˈɲui/veˈɲuðe?
soŋve viˈɲu/ viˈɲuða ero venuto/a, etc.
t eve viˈɲu/viˈɲuða
l eva viˈɲu/viˈɲuða
sieˈvane
sieˈva viˈɲui/veˈɲuðe
i eva viˈɲui/veˈɲuðe
ˈsoŋve viˈɲu/ viˈɲuða? ero venuto/a?, etc.
ˈeve-to viˈɲu/viˈɲuða?
ˈev-elo/ela viˈɲu/viˈɲuða?
sieˈvane viˈɲui/ viˈɲuðe?
sieˈva-o viˈɲui/veˈɲuðe?
ˈev-ie/ele viˈɲui/veˈɲuðe?
fose viˈɲu/viˈɲuða sarei venuto/a, etc.
te fose viˈɲu/viˈɲuða
el fose viˈɲu/viˈɲuða
foˈsane viˈɲui/veˈɲuðe
foˈsa viˈɲui/veˈɲuðe
i fose viˈɲui/veˈɲuðe
sombe viˈɲu/viˈɲuða sia venuto/a, etc.
te siebe viˈɲu/viˈɲuða
el siebe viˈɲu/viˈɲuða
siˈone veˈɲui/veˈɲuðe
foˈsa viˈɲui/veˈɲuðe
i sjebe viˈɲui/veˈɲuðe
ai dorˈmi ho dormito, etc.
t as dorˈmi
l a dorˈmi
aˈoŋ dorˈmi
aˈve dorˈmi
i a dorˈmi
ˈa-be dorˈmi? ho-ClS dormito?, etc.
ˈas-to dorˈmi?
ˈa-lo/la dorˈmi?
aˈon-e dorˈmi?
aˈve-o dorˈmi?
ˈa-i/le dorˈmi?
ave dorˈmi avevo dormito, etc.
t ave dorˈmi
l ava dorˈmi
aˈvane dorˈmi
aˈva dorˈmi
i ava dorˈmi
ˈave dorˈmi? avevo dormito?, etc.
ˈave-to dorˈmi?
ˈav-elo/ela dorˈmi?
aˈvane dorˈmi?
aˈva-o dorˈmi?
ˈav-ie/ele dorˈmi?
abe dorˈmi abbia dormito, etc.
t abe dorˈmi
l abe dorˈmi
aˈone dorˈmi
aveˈsa dorˈmi
i abe dorˈmi | |
| Corte Example No. 16 ˈveɲe vengo, etc.
te ˈveɲe
el/ la ˈveŋ
viˈɲoŋ
viˈɲei
i/le ˈveŋ
ˈveɲ-jo? vengo-ClS?, etc.
ˈveɲe-to?
ˈveɲ-elo/-ela?
veˈɲoŋ-zo?
veˈɲei-zo?
ˈveɲ-eli/ele?
veˈɲive venivo, etc.
te veˈɲive
el/ la veˈɲiva
viˈɲoŋva
viˈɲeiva
i/ le veˈɲiva
veˈɲiv-jo? venivo-ClS?, etc.
veˈɲive-to?
veˈɲiv-elo/-ela?
viˈɲoŋv-jo?
viˈɲeiv-jo?
veˈɲiv-eli/-ele?
soŋ veˈɲu/veˈɲuða sono venuto/a, etc.
t es veˈɲu/veˈɲuða
l e veˈɲu/veˈɲuða
soŋ veˈɲus/ veˈɲuðe
sei veˈɲus/ veˈɲuðe
i e veˈɲus/ veˈɲuðe
ˈson-zo veˈɲu/veˈɲuða? sono-ClS venuto/?
es-to veˈɲu/veˈɲuða?, etc.
e-lo veˈɲu?/ e-la veˈɲuða?
ˈsoŋ-zo veˈɲu/veˈɲuðe?
ˈsei-zo veˈɲus/ veˈɲuðe?
ˈe-li veˈɲus?/ e-le veˈɲuðe?
soŋve veˈɲu/veˈɲuða ero venuto/a, etc.
t eve veˈɲu/veˈɲuða
l eva veˈɲu/veˈɲuða
soŋve veˈɲus/ veˈɲuðe
seive veˈɲus/ veˈɲuðe
i eva veˈɲus/ veˈɲuðe
ˈsonv-io veˈɲu/ veˈɲuða ero-ClS venuto/a?
ˈeve-to veˈɲu/veˈɲuða?, etc.
ev-elo veˈɲu/ ev-ela veˈɲuða?
ˈsoŋv-io veˈɲus/ veˈɲuðe?
ˈseiv-io veˈɲus/ veˈɲuðe?
ˈev-eli veˈɲus/ˈev-ele veˈɲuðe?
soŋsa veˈɲu/ veˈɲuða sarei venuto, etc.
te fose veˈɲu/veˈɲuða
l/ la fosa veˈɲu/veˈɲuða
soŋsa veˈɲus/ veˈɲuðe
seisa veˈɲus/ veˈɲuðe
i fosa veˈɲus/ veˈɲuðe
ˈsoŋs-io veˈɲu/veˈɲuða? sarei-ClS venuto/a?
ˈfose-to veˈɲu/veˈɲuða?, etc.
ˈfos-elo veˈɲu/ ˈfos-ela veˈɲuða?
ˈsoŋs-io veˈɲus/ veˈɲuðe?
ˈseis-io veˈɲus/ veˈɲuðe?
ˈfos-eli veˈɲus/ ˈfos-ele veˈɲuðe?
ɛ dorˈmi ho dormito, etc.
t as dorˈmi
l a dorˈmi
oŋ dorˈmi
ei dorˈmi
i a dorˈmi
ɛ-io dorˈmi? ho-ClS dormito?, etc.
as-to dorˈmi?
a-lo/la dorˈmi?
on-zo dorˈmi?
ei-zo dorˈmi?
a-li/le dorˈmi?
ɛve dorˈmi avevo dormito, etc.
t ave dorˈmi
l ava dorˈmi
oŋva/e dorˈmi
eiva/e dorˈmi
i ava dorˈmi
ɛv-io dorˈmi? avevo-ClS dormito?, etc.
ave-to dorˈmi?
av-elo/ ela dorˈmi?
onv-io dorˈmi?
eiv-io dorˈmi?
av-eli/ele dorˈmi?
ɛse dorˈmi avrei dormito, etc.
t ase dorˈmi
l asa dorˈmi
oŋsa/e dorˈmi
eisa/e dorˈmi
i asa dorˈmi
ɛs-io dormi? avrei dormito?, etc.
as-eto dorˈmi?
as-elo/ela dorˈmi?
ons-io dorˈmi?
eis-io dorˈmi?
as-eli/ ele dorˈmi? | |
| Forlì Example No. 17 b. a vˈdevaClS vedevo, etc.
t avˈdifta
l avˈdeva
a vaˈdɛma
a vˈdivja
i avˈdeva Example No. 18 a durˈmeva ClS dormivo
a dzuˈgeva ClS giocavo | |
| Fornero Example No. 19 b. i ˈkrotClS credo, etc.
ti kriði
al ˈkrot
i kraˈduma
i kraˈdi:
i ˈkrodu | |
| Giovinazzo Example No. 20 a. vəˈda:vəvedevo, etc.
vəˈdi:və
vəˈda:və
vəˈdɛmmə
vəˈdi:və
vəˈdɛvənə
drəmˈma:və dormivo, etc.
drəmˈmi:və
drəmˈma:və
drəmˈmɛmmə
drəmˈmi:və
drəmˈmɛvənə
laˈva:və lavavo, etc.
laˈvi:və
laˈva:və
laˈvɛmmə
laˈvi:və
laˈvɛvənə | |
| Guglionesi Example No. 21 a. arəllaˈvɛ:vəlavavo, etc.
arəllaˈvi:və
arəllaˈvɛ:və
arəllavaˈvɛ:mə
arəllavaˈvɛ:tə
arəllaˈvɛvənə
arəllaˈvɛssə lavassi/ laverei, etc.
arəllaˈvissə
arəllaˈvɛssə
arəllavasˈsɛ:mə
arəllasˈsɛ:tə
arəllaˈvɛssənə | |
| Macchie Amelia Example No. 22 a. dorˈmeodormivo, etc.
dorˈmei
dorˈmea
dorˈme-mo-i
dorˈme-ðe-i
dorˈmeano
cf. dorˈmemodormiamo
dorˈmeðe dormite
lo faˈʃemoi lo facevamo
le veˈdem(o)i le vedevamo
ˈʃtem(o)i stavamo
cf. ʃtemostiamo Example No. 23 dorˈmemo dormiamo
dorˈmeo dormivo | |
| Masi S.Giacomo Example No. 24 a riˈdeŋ ClS ridiamo
a maˈɲeŋ ClS mangiamo | |
| Modica Example No. 25 a. ˈrwɔrmudormo, etc.
ˈrwɔrmi
ˈrɔrmi
rumˈmjemu
rumˈmiti
ˈrwɔmmunu | |
| Montemilone Example No. 26 a. krəˈde:vəcredevo, etc.
krəˈdi:və
krəˈde:və
krədəˈva:mə
krəˈdi:və
krəˈdɛvənə | |
| Montenerodomo Example No. 27 a. vəˈdavə/ vəˈdɛjəvedevo, etc.
vəˈdeivə
vəˈdavə/ vəˈdɛjə
vədaˈvɔ:mə
vədaˈva:tə
vəˈda:və/ vəˈdɛjə
vəˈdessə vedessi/ vedrei, etc.
vəˈdiʃʃə
vəˈdessə
vədasˈsiəmə
vədasˈsiətə
vəˈdessə
arraˈva:və lavavo, etc.
arraˈviəvə
arraˈvavə
arravaˈvɔ:mə
arravaˈva:tə
arraˈva:və | |
| Padula Example No. 28 a. ˈrɔrmədormo, etc.
ˈruərmə
ˈrɔrmə
rurˈmimə
rurˈmitə
ˈrɔrmənə | |
| Palo del Colle Example No. 29 a. rəˈdaivəridevo, etc.
rəˈdiɐvə
rəˈdaivə
rəˈdɛmmə
rəˈdiɐvə
rəˈdɛvənə
rəˈdiɐbbə(kə) risi, etc.
rəˈdiɐstə
rəˈdʌjə
rəˈdɛmmə
rəˈdiɐstə-və
rəˈdɛrənə | |
| Pescocostanzo Example No. 30 a. vəˈdevavedevo, etc.
vəˈdivə
vəˈdeva
vədaˈvamə
vədaˈvatə
vəˈdevanə
vəˈdessə vedessi/ vedrei, etc.
vəˈdiʃʃə
vəˈdessə
vədasˈsammə
vədasˈsaʃtə
vəˈdiʃʃərə | |
| Pozzaglio Example No. 31 sunt-i vɛˈɲi:t sono venuto
sunt-um vɛˈɲi:t siamo venuti | |
| Quarna Sopra Example No. 32 b. ia ˈmaɲClS mangio, etc.
ət ˈmɛɲ
əu ˈmaɲ
ia maˈɲɐma
ia maˈɲe:
əi ˈmaɲɐŋ
ia ˈpɛrd ClS perdo, etc.
ət ˈpird
əu ˈpɛrd
ia pirˈdɐmɑ
ia pirˈdi
əi ˈpɛrdɐŋ | |
| Quarna Sotto Example No. 33 b. ia ˈmaɲɲaClS mangio, etc.
ɐt ˈmɛɲɲa
ɐu ˈmaɲɲa
ia maɲˈɲoma
ia maɲˈɲɛ:
ˈmaɲɲu
ia ˈvɔgga
ɐt ˈvigga
ɐu ˈvɔgga
ia viˈgoma
ia viˈgi
ˈvɔggu Example No. 34 b. ia viˈgevaClS vedevo, etc.
ət viˈgivi
əu viˈgeva
ia viˈgɛ:ŋ
ia viˈgivi
viˈgɛ:ŋ
ia maˈɲeva
ɐt maˈɲivi
ɐu/ɣa maˈɲeva
ia maˈnɛ:ŋ
ia maˈɲivi
maˈɲɛ:ŋ | |
| Revere Example No. 35 a vˈdemɑ ClS vediamo
a ʑuˈgemɑ ClS giochiamo | |
| S.Benedetto Po Example No. 36 a ðurˈmeʋɑ ClS dormivo | |
| Scuol Example No. 37 no baˈvain noi beviamo
vo baˈvaivət voi bevete
ɛ baˈvɛva io bevevo
ɛ baˈvɛs io bevessi/ berrei
no maɲˈdʒain noi mangiamo
vo ˈmaɲdʒaivɐt voi mangiate
ɛ maɲˈdʒɛva io mangiavo
ɛ maɲˈdʒɛs io mangiassi/ mangerei | |
| Sief Example No. 38 ˈveɲe vengo, etc.
te ˈveɲe
el/ la ˈveŋ
viˈɲoŋ
viˈɲei
i/le ˈveŋ
ˈveɲ-jo? vengo-ClS?, etc.
ˈveɲe-to?
ˈveɲ-elo/-ela?
veˈɲoŋ-zo?
veˈɲei-zo?
ˈveɲ-eli/ele?
veˈɲive venivo, etc.
te veˈɲive
el/ la veˈɲiva
viˈɲoŋva
viˈɲeiva
i/ le veˈɲiva
veˈɲiv-jo? venivo-ClS?, etc.
veˈɲive-to?
veˈɲiv-elo/-ela?
viˈɲoŋv-jo?
viˈɲeiv-jo?
veˈɲiv-eli/-ele?
soŋ veˈɲu/veˈɲuða sono venuto/a, etc.
t es veˈɲu/veˈɲuða
l e veˈɲu/veˈɲuða
soŋ veˈɲus/ veˈɲuðe
sei veˈɲus/ veˈɲuðe
i e veˈɲus/ veˈɲuðe
ˈson-zo veˈɲu/veˈɲuða? sono-ClS venuto/?
es-to veˈɲu/veˈɲuða?, etc.
e-lo veˈɲu?/ e-la veˈɲuða?
ˈsoŋ-zo veˈɲu/veˈɲuðe?
ˈsei-zo veˈɲus/ veˈɲuðe?
ˈe-li veˈɲus?/ e-le veˈɲuðe?
soŋve veˈɲu/veˈɲuða ero venuto/a, etc.
t eve veˈɲu/veˈɲuða
l eva veˈɲu/veˈɲuða
soŋve veˈɲus/ veˈɲuðe
seive veˈɲus/ veˈɲuðe
i eva veˈɲus/ veˈɲuðe
ˈsonv-io veˈɲu/ veˈɲuða? ero-ClS venuto/a?
ˈeve-to veˈɲu/veˈɲuða?, etc.
ev-elo veˈɲu/ ev-ela veˈɲuða?
ˈsoŋv-io veˈɲus/ veˈɲuðe?
ˈseiv-io veˈɲus/ veˈɲuðe?
ˈev-eli veˈɲus/ˈev-ele veˈɲuðe?
soŋsa veˈɲu/ veˈɲuða sarei venuto, etc.
te fose veˈɲu/veˈɲuða
l/ la fosa veˈɲu/veˈɲuða
soŋsa veˈɲus/ veˈɲuðe
seisa veˈɲus/ veˈɲuðe
i fosa veˈɲus/ veˈɲuðe
ˈsoŋs-io veˈɲu/veˈɲuða? sarei-ClS venuto/a?
ˈfose-to veˈɲu/veˈɲuða?, etc.
ˈfos-elo veˈɲu/ ˈfos-ela veˈɲuða?
ˈsoŋs-io veˈɲus/ veˈɲuðe?
ˈseis-io veˈɲus/ veˈɲuðe?
ˈfos-eli veˈɲus/ ˈfos-ele veˈɲuðe?
ɛ dorˈmi ho dormito, etc.
t as dorˈmi
l a dorˈmi
oŋ dorˈmi
ei dorˈmi
i a dorˈmi
ɛ-io dorˈmi? ho-ClS dormito?, etc.
as-to dorˈmi?
a-lo/la dorˈmi?
on-zo dorˈmi?
ei-zo dorˈmi?
a-li/le dorˈmi?
ɛve dorˈmi avevo dormito, etc.
t ave dorˈmi
l ava dorˈmi
oŋva/e dorˈmi
eiva/e dorˈmi
i ava dorˈmi
ɛv-io dorˈmi? avevo-ClS dormito?, etc.
ave-to dorˈmi?
av-elo/ ela dorˈmi?
onv-io dorˈmi?
eiv-io dorˈmi?
av-eli/ele dorˈmi?
ɛse dorˈmi avrei dormito, etc.
t ase dorˈmi
l asa dorˈmi
oŋsa/e dorˈmi
eisa/e dorˈmi
i asa dorˈmi
ɛs-io dormi? avrei dormito?, etc.
as-eto dorˈmi?
as-elo/ela dorˈmi?
ons-io dorˈmi?
eis-io dorˈmi?
as-eli/ ele dorˈmi? | |
| S.Maria a Vico Example No. 39 a. ˈvekəvedo, etc.
ˈvirə
ˈverə
vəˈrimmə
vəˈritə
ˈverənə Example No. 40 a. rurˈme-vədormivo, etc.
rurˈmi-və
rurˈme-və
rurˈme-m(u)-wə
rurˈme-v(u)-wə
rurˈme-və-nə
rurˈme-ssə dormissi/ dormirei, etc.
rurˈmi-ssə
rurˈme-ssə
rurˈme-ssə-mə
rurˈme-ss(ə)-wə
rurˈme-ssə-nə
maɲˈdʒa-və mangiavo, etc.
maɲˈdʒa-və
maɲˈdʒa-və
maɲˈdʒa-m(u)-wə
maɲˈdʒa-v(u)-wə
maɲˈdʒa-və-nə
maɲˈdʒa-ssə mangiassi, etc.
maɲˈdʒa-ssə
maɲˈdʒa-ssə
maɲˈdʒa-ssə-mə
maɲˈdʒa-ss-wə
maɲˈdʒa-ssə-nə | |
| S.Mauro Pascoli Example No. 41 b. a ˈpe:rdClS perdo, etc.
t ˈpi:rd
e ˈpe:rd
a parˈdɛm
a parˈdɔi
i ˈpe:rd Example No. 42 b. a laˈvəɛvæClS lavavo, etc.
t laˈvivi
e laˈvəɛvæ
a laˈvimi
a laˈvivi
i laˈvəɛvæ
a durˈmoivæ dormivo, etc.
t durˈmivi
e durˈmoivæ
a durˈmimi
a durˈmivi
i durˈmoivæ | |
| Sonnino Example No. 43 a. ˈbevobevo, etc.
ˈbive
ˈbeve
beˈvemo
beˈvete
ˈbiveno Example No. 44 a. veˈdevavedevo, etc.
veˈdive
veˈdeva
vedaˈvɛmo
vedaˈvɛte
veˈdeveno | |
| Sonogno Example No. 45 b. a tʃaˈmɛvaClS chiamavo, etc.
ti tʃaˈmiva
o tʃaˈmɛva
o m tʃaˈmɛva
a tʃaˈmivo
i tʃaˈmɛva
a veˈdɛva ClS vedevo, etc.
ti veˈdiva
o veˈdɛva
o m veˈdɛva
a veˈdivo
i veˈdɛva Example No. 46 b. a m ˈlavaClS mi lavo, etc.
t it ˈleva
o z ˈlava
o me z ˈlava
a v laˈvei
i z ˈlava | |
| S.Severo Example No. 47 a. vəˈdɛivəvedevo, etc.
vəˈdi:və
vəˈdɛivə
vəˈdɛmmə
vəˈdɛvətə
vəˈdɛvənə | |
| S.Vittore Example No. 48 a. vəˈre:vəvedevo, etc.
vəˈri:və
vəˈre:və
vəraˈvamə
vəraˈvatə
vəˈrevənə
vəˈressə vedrei, etc.
vəˈrissə
vəˈressə
vərasˈsi:mə
vərasˈsi:tə
vəˈressənə | |
| Torricella Peligna Example No. 49 a. vəˈdɒ:vəvedevo, etc.
vəˈdoivə
vəˈdɒ:və
vədaˈvæ:mə
vədaˈvɒ:tə
vəˈdɒ:və | |
| Trecate Example No. 50 i tʃaˈmev-a ClS chiamavo
i druˈmev-a ClS dormivo | |
| Vastogirardi Example No. 51 a. ˈdɔrmədormo, etc.
ˈduərmə
ˈdɔrmə
durˈmimə
durˈmitə
ˈduərmənə Example No. 52 a. vəˈdevavedevo, etc.
vəˈdivə
vəˈdeva
vədaˈva:mə
vədaˈvatə
vəˈdevanə | |
| Villadoro Example No. 53 a. ˈdurmʊdormo, etc.
ˈdurmɪ
ˈdɔrmɪ
durˈmɪmʊ
durˈmɪtɪ
ˈdurmʊnʊ |